Slovné spojenie českej eurokomisárky „druhé Maďarsko”, v sebe má niesť ekvivalent niečoho zlého, niečoho, čo nie je pre Slovensko dobré, niečoho, čo sa vymyká z rámca chápania uniformnej politiky EÚ. Neprehliadnuteľným  kritikom maďarského premiéra sa stal i dočasne poverený slovenský minister zahraničia Káčer. Ten svojimi verejnými vyjadreniami začal rozširovať medzi Slovákmi teórie, že revizionistické chúťky nášho južného suseda sú len otázkou času. Teda lepšie povedané, ak padne Ukrajina a vyhrá Rusko – Orbán si rozparceluje Slovensko. Je skutočne Orbán vojensko-revizionistickým  jastrabom? O čom svedčí jeho niekdajší, už zabudnutý počin?

Ukazovanie na Maďarsko prstom, ako na potencionálne nebezpečného suseda zo strany niektorých vrcholných slovenských politikov, sa nesie hlavne na vlne vojny na Ukrajine. Teda, ide o to, že maďarský premiér Orbán, si dovolil viesť svoju vlastnú zahraničnú politiku, ktorá sa odlišuje od ostatných štátov v Európe. Nepochopiteľná sa môže javiť hlavne dvom účastníkom z formátu V4-

Česku a Slovensku. Súčasní slovenskí i českí predstavitelia vládnej moci, totižto tým, že nevedú vlastnú samostatnú zahraničnú politiku, nedokážu pochopiť zahraničnú politiku Maďarska, ktorá vychádza v prvom rade zo záujmov maďarského národa. Tak ako prezidentka SR, ktorá sama dospela k poznaniu, že nerozumie vlastnému národu, tak aj viacerí slovenskí politici  by už teraz mali začať hútať nad pojmom- hájenie národných záujmov na medzinárodnej pôde. Postoj Maďarska, ktoré odmieta dodávky zbraní na Ukrajinu, ale i protiruské sankcie, je pre týchto politikov isto nepochopiteľný jav. Politika Maďarska, pre nich predstavuje akúsi kvadratickú rovnicu, ktorú síce riešia, ale vždy dospejú k navzájom podobajúcim sa zlým výsledkom. Kvadratická rovnica, však nemusí byť až taká zložitá. Značná časť obyvateľov Slovenska ju pochopila oveľa lepšie, keď na Pochodoch za mier odmietala ďalšiu dodávku zbraní na Ukrajinu a dožadovala sa diplomatických riešení ozbrojeného konfliktu.

Okrem ministra zahraničných vecí, ktorý sa domnieva, že za Orbánovým konaním (neposielania zbraní) stoja nekalé úmysly (možné zabratie časti územia SR), ktoré sa môžu prejaviť po víťaznej vojne Putina, sa podobnou interpretáciou v médiách ešte dávnejšie prezentoval aj predseda parlamentu Kollár. Ten v apríli minulého roku v televízii videl v spojení Putin – Orbán, geopolitickú hrozbu. Kollár v relácii viackrát spomenul, že hrozbu, ktorú predstavuje Orbán, považuje za reálnu. „Hovoria o Veľkom Uhorsku, kupujú si u nás nehnuteľnosti, rozdávajú pasy. To nie je sranda,” povedal vtedy Kollár a zároveň poukázal aj na to, že „Putin s Orbánom si o chvíľu rozparcelujú Slovensko.”

Tvrdenie predsedu parlamentu, že Maďari rozdávajú Slovákom pasy má (minimálne v súčasnej situácii) naozaj kuriózny nádych. Maďari pasy nerozdávajú. Fígeľ je v tom, že samotní Slováci si ich sami žiadajú. Aktuálne zvýšený „dopyt” po maďarských pasoch zo strany Slovákov nevyvolalo Maďarsko, ale práve militaristická zahraničná politika súčasnej slovenskej vlády, ktorá lifruje slovenskú vojenskú techniku na Ukrajinu v značných množstvách. O obavách mnohých Slovákov, že práve kvôli tejto politike budú vtiahnutí priamo do ozbrojeného konfliktu, svedčí nielen 40 000 žiadostí o odopretie vojenskej služby, ale aj nárast žiadostí o maďarský pas. Pohnútky sú pragmatické. Maďarsko nedodáva zbrane- zatiahnutie do konfliktu je menej pravdepodobné

Vnímanie maďarského premiéra cez prizmu vojenského jastraba, ktorý čaká na príhodnú chvíľu, len aby sa vrhol na cudzie územie by mohlo byť prinajmenšom diskutabilné. Nenasvedčujú tomu žiadne kroky súčasnej Maďarskej vlády. Dokonca, ak zoberieme v zreteľ, už síce zabudnutú, ale šokujúcu informáciu, ktorú zverejnil srbský prezident Vučič o tom, že USA požadovalo od Orbána, aby zaútočil na Srbsko a ten to odmietol, dostaneme sa k záveru, že tu niečo na teórii budúceho rozparcelovania Slovenska nesedí. Srbský prezident Vučič, totiž v priamom prenose v štátnej televízii RTS v rámci prejavu k národu, zverejnil šokujúcu informáciu o tom, že USA a Briti požadovali od Maďarska aby vojensky napadlo Srbsko, a to pozemnými silami zo severu počas agresie NATO v roku 1999. „Pokiaľ ide o Kosovo…Teraz vám niečo poviem, čo ste nevedeli,” hovorí v prejave Vučič. „V roku 1999 malo Maďarsko zaútočiť na Srbsko pozemnými silami, čo mi Viktor Orbán potvrdil a dovolil mi túto informáciu zverejniť,” dodal.

„Vtedajší americký prezident Bill Clinton, tak isto ako aj Briti požadovali, aby zaútočil na Srbsko zo severu tak, aby sme museli roztiahnuť svoje sily až do Vojvodiny…,” šokoval srbský prezident. (Orbán sa však týmto požiadavkám vzoprel, čo bolo na tú dobu naozaj nevídané). Následne Orbán odišiel do Británie, kde mal viesť oficiálne rozhovory s vtedajším premiérom Tonym Blairom a navštívil i bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú. Srbský prezident túto scénu opisuje takto: „Keď Orbán zazvonil pri dverách, Thatcherová mu otvorila dvere a ihneď mu vmietla výčitky do tváre o tom, že kvôli odmietnutiu Maďarska zaútočiť na Srbsko, zomrie oveľa viac britských vojakov.”

Úsudok o tom či môžu byť teórie o prípadných územných požiadavkách zo strany Orbána voči Slovensku pravdivé si musí utvoriť každý sám. Jedno je však isté. Vtedajší premiér Dzurinda počas konfliktu v Juhoslávii, povolil prelety bombardérov NATO nad slovenským územím. Bývalý dvojnásobný premiér si doteraz myslí, že urobil dobre. Počas bombardovania Srbska zahynulo 2500 civilistov, z toho 89 detí…