Hrabko: PS a SaS odmietajú Hlas-SD, ale po voľbách ho volali do koalície

Pripomenul, že strane Hlas-SD, ktorú vtedy viedol dnes už prezident Peter Pellegrini, po voľbách v roku 2023 za súhlas so vstupom do vládnej koalície ponúkalo PS kreslo premiéra a SaS navrhovala ponúknuť aj post ministra vnútra, len sa napokon nedohodli.

„Po voľbách je situácia vždy iná ako pred voľbami,“ skonštatoval Hrabko, ktorý by predvolebným vyhláseniam strán o tom, s kým vylučujú budúcu spoluprácu, veľkú váhu neprikladal. Kritiku SaS, že Richard Sulík a Boris Kollár neurobili podobné vyhlásenie ako SaS, ktorá aktuálne zásadne odmieta budúcu spoluprácu so Smerom-SD, Hlasom-SD, SNS a Republikou, preto nepokladá za relevantnú.
Predvolebné vyhlásenia vylučujúce niektoré strany z budúcej spolupráce majú podľa Hrabka význam iba z hľadiska lákania skupín voličov, ktorí majú voči týmto stranám averziu. „Snažíte sa osloviť tých voličov, aby išli k vám, a nie k takým stranám, ktoré o tom tak presne nehovoria. Ale je to iba lákadlo,“ povedal.

Po voľbách sú podľa Hrabka pre politické strany podstatné reálne možnosti zloženia novej koalície, o ktorých rozhodli voliči hlasovaním. Zároveň podľa neho platí pravidlo, že strany, ktoré vedia zložiť parlamentnú väčšinu, výrazne preferujú dosiahnutie akejkoľvek dohody pred opakovaním volieb. „Radšej sa dohodnú za akúkoľvek cenu, ale dohodnú sa, akoby sa opäť vystavili vôli voličov. Ničoho iného sa politici neboja tak ako volieb, keď o nich rozhodujú druhí a nie oni sami o sebe,“ uviedol Hrabko.

Na margo perspektívy spolupráce Kollára so Sulíkom, ktorí sa dohodli na spoločnej kandidátnej listine do parlamentných volieb pod názvom Sme rodina a Sulíkovci, povedal, že obaja lídri majú u voličov potenciál. Ich výhodou je, že každý oslovuje inú voličskú skupinu. Nakoľko svoj potenciál využijú, sa podľa Hrabka v tejto chvíli nedá odhadnúť. „Zatiaľ ešte nič neurobili. Treba si počkať na ich prvé politické kroky,“ skonštatoval.

Hrabko okomentoval aj vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý v utorok 8. septembra vyzval generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby odstúpil zo svojej pozície. Premiér uviedol, že chce vytvoriť tlak dôkazov a argumentov, pri ktorom bude musieť Žilinka zvážiť, či je vhodné, aby bol na čele prokuratúry. „Ako som to vnímal ja, predseda strany Smer-SD vyslovil požiadavku na generálneho prokurátora, aby zvážil svoje odstúpenie. Pán Žilinka to zvážil a povedal, že neodstúpi,“ reagoval Hrabko.

Dodal, že politickej strane, vrátane Smeru-SD, nemôže nikto zakázať, aby vyvíjala tlak aj na generálneho prokurátora, sama však veľké šance nemá. Inak by to podľa neho bolo, ak by Fico dokázal za svojím zámerom zjednotiť parlamentnú väčšinu, teda minimálne celú vládnu koalíciu, a pristúpil by k legislatívnym zmenám. „Ja si počkám, s čím prídu, a potom to budem hodnotiť. Nedá sa hovoriť o niečom, čo neexistuje, a ten návrh ešte neexistuje,“ povedal Hrabko.

Na otázku, či by možné rozsiahle zmeny na prokuratúre, ktoré naznačoval premiér, mohli súvisieť so znovuvytvorením Úradu špeciálnej prokuratúry, Hrabko povedal, že to by nebola rozsiahla zmena, ale len návrat k stavu, ktorý už v minulosti platil.