Ivan Korčok: Slovensko predstaví svoj národný vstup do CoFoE. Martin Klus: Slovensko predstaví požiadavky občanov a odporúčania

Bratislava 27. januára 2022 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian, Martin Baumann, AP-John Thys)

Slovensko vo štvrtok predstaví svoj národný vstup do Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). Vyplýva to z vyjadrení ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka

Jeho rezort na štvrtok pripravil online podujatie s názvom Občianska Európa – Strednodobé hodnotenie Konferencie o budúcnosti Európy. Na akciu venovanú CoFoE pozvalo ministerstvo aj predstaviteľov inštitúcií EÚ. Za podujatím stojí aj občianske združenie EuroPolicy, Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a portál Euractiv.sk.

“Považujem za dôležité, aby sme už teraz vstupovali do debaty po tom, ako sme počúvali (názory) občanov o tom, aký by mal byť príspevok Slovenska ku Konferencii o budúcnosti Európy,” vysvetlil pre TASR Korčok.

Podujatie treba podľa ministra vnímať ako súčasť “nášho domáceho úsilia”, ktoré ukončí národnú etapu súvisiacu s CoFoE, lebo “nadišiel čas vstúpiť” do celoeurópskej debaty.

Rezort diplomacie minulý rok koncom augusta v rámci CoFoE pripravilo sériu podujatí po slovenských regiónoch s názvom Roadshow 2021. Išlo o otvorené diskusie s občanmi v 25 slovenských mestách zamerané na budúcnosť EÚ.

Konferencia o budúcnosti Európy by sa mala skončiť v máji tohto roka, počas francúzskeho predsedníctva v Rade EÚ, aby následne Európska komisia – ešte počas výkonu svojho súčasného mandátu – mala dostatok času pretaviť odporúčania občanov do konkrétnych legislatívnych a reformných návrhov.

Mojim cieľom je, aby CoFoE na Slovensku oveľa silnejšie rezonovala

Cieľom ministerstva zahraničných vecí SR je, aby Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) oveľa viac a silnejšie rezonovala v slovenskom politickom priestore a dodala do diskusie silný slovenský impulz o tom, akú EÚ chceme. Vo štvrtok to povedal šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) v svojom prejave na konferencii Občianska Európa – Strednodobé hodnotenie CoFoE v Bratislave.

“Treba však povedať to, že CoFoE nevzbudzuje takú veľkú pozornosť, ako napríklad obranná zmluva s USA. Ale Slovensko nie je jediná krajina, kde konferencia nerezonuje. Je to tak naprieč Európskou úniou,” poznamenal Korčok.

Reklama

“Nemali by sme však prepásť príležitosť, aktívne sa rozprávať o budúcnosti EÚ,” dodal šéf slovenskej diplomacie a vymenoval oblasti, o ktorých sa vedie v členských štátoch diskusia.

Medzi nimi aj trh práce, sloboda pohybu, jednotný trh, jednotná mena, boj proti pandémii nového koronavírusu, životné prostredie, doprava, vzdelávanie, nezávislosť médií a ochrana novinárov.

Minister osobitne spomenul aj ochranu osobných údajov, “ktoré sú pre pre technologických gigantov veľkým artiklom”.

“Osobne som zvedavý na diskusie o mieste EÚ vo svete,” pokračoval Korčok. Cítim frustráciu ľudí z nejednotnosti EÚ a pridávam svoju osobnú frustráciu,” dodal.

“Som konfrontovaný s tým, že EÚ opakovane deklaruje väčší výtlak… a na druhej strane nie sme tým hráčom, ktorým by sme chceli byť,” vysvetlil minister.

Reklama

Zároveň však ocenil, že vo vzťahu ku kríze na východnej hranici Ukrajiny, ktorá ohrozuje “celú bezpečnostnú architektúru eurobloku”, je EÚ “úplne jednotná”.

Téma, v ktorej však v rámci EÚ aj na Slovensku panujú rozsiahle názorové nezhody, je podľa Korčoka migrácia. Práve o tom je však podľa neho CoFoE – “o schopnosti skĺbiť veľké plány a očakávania s realitou zdrojov a schopnosťou nájsť kompromis”.

CoFoE bude do jari 2022 prijímať pripomienky a nápady, ktoré môžu vyústiť do konkrétnych odporúčaní o reforme Európskej únie. Na oficiálnej webovej stránke konferencie futureu.europa.eu, ktorá je pod spoločnou záštitou europarlamentu, Európskej rady a Európskej komisie, sa môže ktokoľvek zaregistrovať a vyjadriť svoj názor či pripomienku k fungovaniu EÚ. Účastníci občianskych panelov sú zo všetkých 27 členských krajín, pričom odrážajú demografickú a sociálnu rozmanitosť EÚ.

Martin Klus: Slovensko predstaví požiadavky občanov a odporúčania

Slovensko vo štvrtok (27. januára) urobí súhrn svojich národných odporúčaní ku Konferencii o budúcnosti Európy (CoFoE). Bude to príspevok do celourópskej debaty o budúcnosti EÚ

“Predstavíme veľmi konkrétne požiadavky občanov, ktoré sme získali počas roadshow alebo ktoré naši občania získali počas diskusií na európskej pôde,” uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (SaS).

Štvrtkové podujatie považuje za dôležité.

“Pretože je to práve v čase, keď už mnohí naši občania vyjadrili, aké majú očakávania od samotnej Konferencie o budúcnosti Európy,” doplnil Klus.

Minulotýždňové plenárne zasadnutie CoFoE v Štrasburgu hodnotilo 90 konkrétnych odporúčaní z dvoch ukončených občianskych panelov. Hodnotené návrhy občanov sa týkali oblastí a tém ako právny štát, bezpečnosť, európska demokracia, životné prostredie a zdravie.

Podľa Klusa treba teraz občanom ukázať, čo sa s ich návrhmi udeje, aby dostali adekvátnu spätnú väzbu.

“Na tomto musíme aktívne pracovať a som rád, že francúzske predsedníctvo v Rade EÚ si to dalo ako jednu zo svojich top priorít, aby sme tento proces v nejakej podobe ukončili alebo ho pripravili na nejakú ďalšiu fázu,” podotkol.

Klus podporuje návrhy, aby dialóg s občanmi pokračoval aj po skončení konferencie.

Cséfalvayová: CoFoE prichádza v kľúčovej chvíli, no veľká časť ľudí o nej nevie

Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) prichádza v kľúčovej chvíli. Veľká časť občanov ale nevie, že prebieha a že sa môžu vyjadriť. A hoci CoFoE pozbierala mnoho cenných podnetov, potenciál konferencie zrejme nebol naplno využitý. Myslí si to bývalá poslankyňa Národnej rady SR a súčasná riaditeľka think-tanku Institute for Central Europe Katarína Cséfalvayová

“Práve dnes, keď v mnohých štátoch EÚ dosahuje dôvera v politikov historické minimá, v čase hybridnej vojny, bezprecedentnej globálnej pandémie a v období, ktoré viac ako čokoľvek iné charakterizuje slovo ´neistota´, je dôležitým signálom Bruselu, že sa obracia na každého občana Únie so záujmom vypočuť si jeho názor,” povedala pre TASR Cséfalvayová.

Reklama

Poukázala, že množstvo občanov SR, aj iných, najmä novších štátov EÚ, sa cíti byť na periférii.

“Cítia sa byť občanmi druhej kategórie, pociťujú sklamanie z toho, že za bezmála 18 rokov členstva v elitnom klube, ktorý mal byť garantom prosperity svojich členov a ich obyvateľov, sa im nepodarilo dosiahnuť životnú úroveň, o ktorej snívali. Tento pocit rozčarovania mnohokrát úspešne využívajú rôzne extrémistické, nacionalistické, antisystémové a protieurópske sily,” doplnila Cséfalvayová.

Práve preto podľa nej prichádza CoFoE v kľúčovej chvíli.

“Nastavuje ucho ľuďom, ktorí sa cítia byť nevypočutí,” poznamenala.

Upozornila však, že veľká časť občanov nevie, že CoFoE prebieha a že sa môžu vyjadriť a byť vypočutí.

“Hoci CoFoE určite pozbierala mnoho cenných podnetov, z ktorých môžu vzísť veľmi konkrétne kroky a opatrenia na prospech občanov, ťažko sa ubrániť pocitu, že potenciál tohto nástroja nebol ani zďaleka naplno využitý. A to je škoda, lebo to znamená jediné: že nemôže priniesť ovocie, ktoré mala na dosah ruky,” uzavrela Cséfalvayová.

Šefčovič: EK bude musieť po CoFoE tvoriť v niektorých ohľadoch novú politiku

Európska komisia (EK) musí byť pripravená, že po Konferencii o budúcnosti Európy (CoFoE) bude musieť tvoriť v niektorých ohľadoch novú politiku či právne normy. Uviedol to podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý bol poverený riadením pracovnej skupiny pre zdravie v rámci CoFoE.

“Urobíme maximum pre to, aby sme to stihli ešte počas tohto volebného obdobia – sme niekde zhruba v polčase nášho mandátu. A to tak, aby bolo evidentné, že odporúčania občanov našli konkrétnu realizáciu,” poznamenal Šefčovič.

Plenárne zasadnutie CoFoE v sobotu (22.1.) v Štrasburgu zúžilo okruh občianskych odporúčaní, ktoré vyplynuli z dvoch už ukončených občianskych panelov. Šefčovič pre TASR spresnil, že ním vedená pracovná skupina pre zdravie zúžila občianske odporúčania z tejto oblasti na štyri tematické okruhy.

Ďalším krokom jeho pracovnej skupiny bude štruktúrovaná debata o vybraných témach vo februári. Súhrn záverov tejto skupiny potom doručí predsedom troch hlavných inštitúcií EÚ: šéfom Rady EÚ, Európskej komisie a Európskeho parlamentu.

“Ich úlohou bude ešte počas francúzskeho predsedníctva tieto závery prijať a navrhnúť ich ďalšie rozpracovanie. Za Európsku komisiu sme si dali politický záväzok, že len čo bude konferencia zakončená konkrétnymi výstupmi, tak urobíme všetko pre to, aby sme ešte v tomto volebnom období prišli s ich konkrétnou realizáciou,” vysvetlil Šefčovič. Súčasný mandát eurokomisie vyprší v polovici roka 2024.

Reklama

 

Dubravka Šuicová: Slováci zdieľajú na CoFoE rovnaké obavy ako ostatní občania Únie

Slováci zdieľajú na digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) rovnaké obavy ako ostatní občania Európskej únie (EÚ). Najviac sa venujú zemne klímy a životnému prostrediu, nasleduje silnejšia ekonomika, sociálna spravodlivosť a pracovné miesta.

Vo štvrtok to povedala podpredsedníčka Európskej komisie pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová, pôvodom z Chorvátska, vo svojom prejave na konferencii Občianska Európa – Strednodobé hodnotenie CoFoE v Bratislave.

Šuicová upriamila pozornosť na niektoré zaujímavé odporúčania z európskych občianskych panelov, v ktorých boli zastúpení aj Slováci.

“Pokiaľ ide o zdravie, vyzvali na trvalejšie zvýšenie spolupráce na európskej úrovni,” poznamenala.

Politikov upozornila, že rovnako dôležité ako zber nápadov na CoFoE a ich vyhodnotenie bude informovanie občanov o záveroch konferencie.

“Pre legitímnosť celého cvičenia je nevyhnutné, aby občania uvideli hmatateľné výsledky svojich príspevkov,” tvrdí Šuicová.

Reklama

Občianska Európa je celodenná online konferencia, ktorá má za cieľ informovať o doterajších záveroch diskusii na Slovensku.

CoFoE prijíma do jari 2022 pripomienky a nápady, ktoré môžu vyústiť do konkrétnych odporúčaní o reforme Európskej únie. Na oficiálnej webovej stránke konferencie futureu.europa.eu sa môže ktokoľvek zaregistrovať a vyjadriť svoj názor či pripomienku k fungovaniu EÚ. Konferencia umožňuje občanom jednotlivých členských krajín vyjadriť sa k budúcnosti EÚ aj formou občianskych panelov.

Celkovo štyri občianske panely svoje odporúčania predložia Európskemu parlamentu. Neskôr budú zahrnuté do záverečnej správy, ktorú pripraví na jar 2022 výkonná rada konferencie.

Prvý panel hodnotiacej konferencie sa venoval demografickej rozmanitosti

Účastníci prvej panelovej diskusie v rámci konferencie s názvom Občianska Európa – Strednodobé hodnotenie Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) diskutovali o demografickej rozmanitosti občanov, ktorí sa do konferencie zapájajú.

Digitálnu platformu CoFoE, v rámci ktorej môže ktokoľvek vyjadriť svoj názor na fungovanie EÚ, používajú na Slovensku aj v drvivej väčšine členských štátov najmä muži.

Ako poznamenala sociologička Oľga Gyárfášová, pôsobiaca na Univerzite Komenského, na diskusiách o politike na internete sa spravidla zapájajú viac muži. CoFoE však získava názor občanov viacerými spôsobmi vrátane občianskych panelov a iných podujatí, kde majú značné zastúpenie aj ženy.

Gyárfášová tiež pripomenula pravidelný reprezentatívny prieskum Eurobarometer, kde je možné “odkontrolovať reprezentativitu” názorov. K téme reprezentácie a demografie však sociologička ponúkla aj kritiku, a to v súvislosti so zapojením menšín.

“Myslím si, že by sme nemali hovoriť len o Slovákoch a priznať si, že Slovensko je multietnický štát a že menšiny by nemali z tohto dialógu vypadnúť,” vysvetlila.

Nedostatočné zapojenie do CoFoE najmä rómskej menšiny na Slovensku kritizoval napríklad aj europoslanec Peter Pollák, pripomenula moderátorka panelu Barbara Zmušková, editorka portálu EURACTIV Slovensko.

Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí ministerstva zahraničných vecí Tomáš Kozák vysvetlil, že Slovensko ku konferencii pristupovalo neutrálne a riadilo sa “princípom otvorenosti”. Slovenská vláda si podľa neho dala záležať, aby občanom žiadnu tému “nevsugerovala” a umožnila im, nech prídu s vlastnými témami.

“Mnohé štáty to spravili inak, vlády prichádzali s vlastnými pozíciami, ovplyvnili občanov,” povedal.

“K marginalizovaným skupinám jedlo slovo, otvorenosť. Je tu digitálna platforma, je tu dotazník, ktorý je k dispozícii, oslovili sme politické strany a záujmové združenia na diskusiu, niektoré reagovali, niektoré nie,” vysvetlil Kozák.

Zároveň dodal, že CoFoE ešte neskončí a ministerstvo je otvorené “týmto diskusiám”.

Zmušková poznamenala, že takýto neutrálny prístup síce možno nevsúva občanom témy, ale môže vyústiť do toho, že sa do diskusie budú zapájať stále tí istí ľudia.

Slovenská občianska delegátka CoFoE Zuzana Hozlárová tiež upozornila, že prístup k digitálnym platformám nie je v rôznych slovenských komunitách jednotný, na čo organizátori konferencie v Bruseli nemysleli.

“Nie všetci, hlavne na Slovensku, majú možnosť sa prihlásiť do tejto digitálnej platformy, musím však povedať, že Slovensko si nastavilo aktivity na národnej úrovni tak, aby sme oslovili aj týchto občanov vrátane oslovovania ľudí priamo na ulici,” priblížila.

Konferenciu Občianska Európa – Strednodobé hodnotenie Konferencie o budúcnosti Európy v Bratislave otvoril ráno minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS).