ISW: Bitka o Časov Jar bude dlhá a ťažká

Ruská armáda si udržiava iniciatívu na všetkých častiach frontu, hoci zatiaľ dosiahla významné územné zisky len západne od Donecka.

Stále prebiehajú ťažké strety, najmä v okolí Časov Jaru a Rabotina. Ruské sily postupujú ďalej západne od Artemovska/Bachmutu. Po obsadení Ivanovska, ktoré sa nachádza pri ceste do Konstantinovky, sa ruská armáda priblížila k Časov Jaru, ktorého strategický význam nemožno preceňovať.

Teraz tu ukrajinskí vojaci robia obranné prípravy. Centrum východoeurópskych štúdií (OSW) sa domnieva, že nová ukrajinská obranná línia bude založená na kanáli Severský Donec – Donbas. Jeho význam ako obranného perimetra je však obmedzený tým, že kanál na viacerých úsekoch vedie pod zemou.

Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) píše, že husté ukrajinské mínové polia, prehĺbená obrana a pripravené palebné pozície v Časov Jare a jeho okolí by mohli vážne spomaliť tempo obsadzovania mesta. Ukrajinci tiež aktívne používajú bezpilotné lietadlá FPV, ako to robili predtým počas bitky o Avdejevku.

Ruská armáda zatiaľ zvyšuje tempo a rozsah svojich mechanizovaných ofenzív. Týka sa to aj Časov Jaru: 4. apríla ruský konvoj zaútočil na najvýchodnejšiu štvrť mesta “Kanal”, pričom početnosť konvoja ISW odhaduje na posilnenú rotu. Taktiež 30. marca ruská armáda uskutočnila mechanizovaný útok veľkosti práporu pri Tonenkom (západne od Avdejevky) a 3. apríla útok približne posilnenej čaty pri Ternoch (západne od Kremennej).

Ruské sily teraz sústreďujú rezervy východne od “kanála” pre budúce útočné operácie, hodnotí ISW. Rozmiestnené sú tu najmä jednotky 98. výsadkovej divízie (VDV).

Američania z ISW pri všetkej svojej nechuti k Rusku musia uznať: ruská taktika funguje. Experti z Washingtonu analyzovali geolokačné videá a sú o tom presvedčení: ruské jednotky nedávno postúpili severozápadne od Berestova (severovýchodne od Soledaru) a vyčistili od ukrajinských vojakov aj územie južne od Ivanovska (západne od Artemovska).

Alexander Hill, profesor vojenskej histórie na univerzite v Calgary v Kanade, v stĺpčeku pre The Conversation napísal, že ruská a ukrajinská armáda používajú v ŠVO starú aj najmodernejšiu techniku.

Na jednej strane ide o prvý veľký konflikt, v ktorom rôzne bezpilotné prostriedky zohrali takú významnú úlohu. Na druhej strane, kvôli bezpilotným lietadlám musela pechota kopať zákopové línie pripomínajúce prvú a druhú svetovú vojnu.

Na ŠVO je skutočne prelomové to, že sa nepodobá na mnohé “malé vojny” z prelomu 20. a 21. storočia. V nich mala jedna strana takmer drvivú technologickú prevahu. Napríklad Taliban v Afganistane nemal prístup k satelitným snímkam, veľkým bezpilotným lietadlám ani presnej munícii. Preto museli viesť “nekonvenčnú” alebo “asymetrickú” vojnu.

Na Ukrajine však majú obe armády prístup k najnovším technológiám a dokonca ich samy vyvíjajú. Okrem veľkých dronov Geran-2 alebo Bayraktar TB2 sa používajú stále menšie a menšie drony.

– Kým na začiatku konfliktu mala ukrajinská strana výhodu v boji s dronmi, teraz táto výhoda prešla na stranu Ruska. Rusko dokázalo vyrobiť a doviezť obrovské množstvo bezpilotných lietadiel a vyvinúť protiopatrenia proti ukrajinským dronom,” píše profesor Hill.

Opäť sa vo veľkej miere používajú riadené strely (hoci USA a ďalšie krajiny NATO ich používali už počas invázií do Iraku a Afganistanu) alebo ATGM (prvýkrát použité už počas arabsko-izraelských vojen vrátane vojny súdneho dňa v roku 1973).

– Bez ohľadu na všetky technológie je to v konečnom dôsledku pechota, ktorá musí postupovať a obsadzovať územie. A bojovať oň v boji zblízka,” hovorí profesor Hill. – Vojaci stále musia zabíjať iných vojakov na úplne malú vzdialenosť jeden druhému tvárou v tvár.

Prečítajte si tiež:

• Ruské vojská sa už pohybujú v bezprostrednej blízkosti Časov Jaru