Irán vo štvrtok vstupuje do kritických rokovaní so Spojenými štátmi o svojom jadrovom programe a trvá na tom, že dohoda je na dosah, pokiaľ Washington dodrží svoju ochotu uznať Iránu symbolické právo na obohacovanie uránu, umožní Teheránu zriediť svoje zásoby vysoko obohateného uránu a nebude ukladať kontroly na iránsky program balistických rakiet. Iránski diplomati považujú tieto tri predpoklady za kľúčové pre úspech, ale zatiaľ nie je jasné, či Trump tieto podmienky akceptuje.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v stredu vyhlásil, že ak Irán nebude rokovať o raketách, bude to „veľký problém“. Americký osobitný vyslanec Steve Witkoff, ktorý sa spolu s Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom chystá na rokovania do Ženevy, už tieto zásady prijal v dvoch predchádzajúcich kolách nepriamych rokovaní, tvrdia iránski predstavitelia. Stále však existuje možnosť, že Trump tieto podmienky zruší, čo nevyhnutne povedie ku konfliktu medzi oboma krajinami, ktorý môže rýchlo zasiahnuť celý Blízky východ.

Je zrejmé, že Witkoff požiadal Irán len o to, aby súhlasil s obohatením uránu pod 5 % čistoty, čo je približne úroveň, ktorú akceptoval v jadrovej dohode z roku 2015, a ktorá je výrazne nižšia ako úroveň potrebná na výrobu zbrane. Zdroj, ktorý je v kontakte s iránskym vyjednávacím tímom, uviedol, že členovia boli prekvapení miernymi podmienkami návrhu, ktorý minulý týždeň predložili Kushner a Witkoff ako prvý krok. Kľúčovou požiadavkou, ako uviedol tento zdroj, bolo, aby Irán súhlasil s obmedzením obohacovania uránu na 5 % a premenil program na civilné využitie.

Zdroj však zároveň uviedol, že neprišli žiadne ponuky na okamžité zmiernenie sankcií ani nadviazanie diplomatických vzťahov – Irán by tak zostal v ekonomických putách. Ďalším krokom by podľa zdroja mali byť rokovania o postupnom zmiernení sankcií a otvorení dialógu.

Pred odchodom do Ženevy iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí povedal, že cieľom je dosiahnuť „spravodlivú a čestnú dohodu v čo najkratšom možnom čase“. „Naše základné postoje a presvedčenia sú úplne jasné. Irán sa za žiadnych okolností nebude snažiť vyvíjať jadrové zbrane; zároveň my Iránci sa nikdy nevzdáme svojho práva využívať mierové jadrové technológie,“ dodal. „Dosiahnutie dohody je na dosah, ale len vtedy, ak bude mať diplomacia prednosť,“ uviedol.

Vo svojom prejave o stave únie sa Donald Trump výrazne odklonil od rokovacej línie, ktorú zaujal Witkoff, keď varoval pred iránskymi balistickými raketami, ktoré môžu dosiahnuť Európu, obvinil Irán, že je hlavným sponzorom terorizmu a opäť tvrdil, že Irán nesľúbil, že sa vzdá jadrových zbraní. Taktiež tvrdil, že iránske orgány zabili počas nedávnych protestov 32 000 demonštrantov.

Americký prezident dodal, že Irán neuposlúchol varovanie, aby „v budúcnosti nepodnikal žiadne pokusy“ o obnovenie svojho jadrového zbrojného programu po amerických útokoch na jadrové zariadenia tejto krajiny v júni minulého roka. „Zničili sme to a oni chcú začať odznova,“ povedal Trump. Dodal, že Irán „v tejto chvíli opäť sleduje svoje zlovestné ambície.“

Len dve hodiny pred prejavom Arakčí napísal na sociálnej sieti, že Irán za žiadnych okolností nikdy nevyvinie jadrovú zbraň.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaeil Baghaei sa pokúsil prirovnať Trumpa s Josephom Goebbelsom, propagandistickým ministrom Adolfa Hitlera. Obvinil Trumpa a jeho administratívu z vedenia „kampane dezinformácií a zavádzajúcich informácií“ proti Iránu. „Všetko, čo tvrdia o iránskom jadrovom programe, iránskych balistických raketách a počte obetí počas januárových nepokojov, je len opakovaním veľkých klamstiev,“ napísal Baghaei na sociálnej sieti X.

Po brífingu s Rubiom povedal Jim Himes, vysokopostavený demokrat vo Výbore pre spravodajské služby Snemovne reprezentantov USA: „Nepočuli sme jediný presvedčivý dôvod, prečo je práve teraz čas začať ďalšiu vojnu na Blízkom východe.“

Pre Irán je prítomnosť Raphaela Grossiho, šéfa jadrového dozoru OSN, na ženevských rokovaniach spolu s mediátormi z Ománu považovaná za významnú, pretože Grossi má právomoc rozhodnúť, či prístup, ktorý Irán ponúka na overenie svojich záväzkov v oblasti obohacovania uránu, zodpovedá potrebám inšpektorov.

Arakčího tím je tiež ochotný nájsť spôsoby, ako Trumpovi pomôcť argumentovať, že dohoda, ktorú dosiahol, je lepšia ako tá, ktorú vyrokoval bývalý prezident Barack Obama v roku 2015. Teherán si uvedomuje, že to je pre Trumpa nevyhnutná podmienka z hľadiska vnútornej politiky USA.

Pred odchodom do Ženevy Grossi povedal, že Spojené štáy jasne dali najavo, že nebudú týždne či mesiace diskutovať. „Na pozadí týchto rokovaní sa vyvíja veľmi nebezpečná situácia,“ povedal s odkazom na rozsiahle a teraz už kompletné vojenské posilnenie Spojených štátov v regióne.

Arakčí v rozhovore pre CBS tento týždeň povedal, že „obohacovanie uránu je naše právo… táto technológia je pre nás veľmi dôležitá.“ Spojené štáty zatiaľ jasne neuviedli, či ich požiadavka nulového obohacovania uránu v Iráne bude platiť aj pre obohacovanie uránu na medicínske účely.

V rozhovore pre iránske noviny Entekhab Hamzeh Safavi, profesor politológie na Teheránskej univerzite, povedal: „Je nepravdepodobné, že Irán akceptuje nulové obohacovanie uránu, ale je pravdepodobné, že akceptuje symbolické obohacovanie uránu. Pre Irán je dôležité právo na obohacovanie uránu a to, aby sa otázka obohacovania uránu nestala nástrojom na vydieranie.“

Iránska dohoda o pozastavení obohacovania uránu nie je bezprecedentná. V roku 2003 sa vtedajší tajomník najvyššej rady národnej bezpečnosti Hassan Rouhani dohodol s Francúzskom, Nemeckom a Spojeným kráľovstvom na pozastavení všetkých činností spojených s obohacovaním a spracovaním uránu a na povolení náhlych inšpekcií zo strany jadrového dozorného orgánu OSN.

Iránsky vyjednávací tím, ktorý má na ženevských rokovaniach predložiť konkrétne návrhy, bude usilovať o nezvratné zrušenie sankcií, ako je uvoľnenie zmrazených iránskych aktív v zahraničí. Po celom Iráne pokračujú už piaty deň protesty na univerzitách, takmer dva mesiace po začatí demonštrácií proti režimu.

Prečítajte si tiež:

• USA šíria klamstvá o iránskom jadrovom programe
• Iránske úrady zatkli šéfa teheránskej kancelárie japonskej verejnoprávnej televízie
• Irán je blízko k uzavretiu dohody s Čínou o nákupe protilodných rakiet