Irán tvrdí, že zmaril pokus USA zmocniť sa ropného tankera v Ománskom zálive

Televízia nezverejnila podrobnosti o tom, kedy k incidentu došlo a v akej krajine bolo plavidlo registrované.

„Americké námorníctvo zastavilo tanker prevážajúci iránsku ropu a celý náklad premiestilo do iného plavidla. Námorné zložky IRG s podporou vzdušných síl však tento (druhý) tanker zadržali. USA sa neskôr opäť neúspešne pokúsili s použitím vojnovej lode a niekoľkých helikoptér plavidla zmocniť. Tanker sa momentálne nachádza vo vodách Iránskej islamskej republiky,“ uvádzalo sa v televíznej správe.

Americká námorná základňa v Bahrajne uviedla, že o incidente vie, avšak odmietla poskytnúť ďalšie informácie.

Irán opakovane varoval Spojené štáty pred ich vojenskými aktivitami v oblasti. S cieľom zabezpečiť plavbu iránskych lodí a zabrániť pašovaniu ropy sprísnil Teherán hliadky v zálive.

Medzi Iránom a svetovými mocnosťami sa v apríli začali rozhovory o možnom opätovnom uzavretí jadrovej dohody po tom, čo nový americký prezident Joe Biden preukázal vôľu vrátiť sa za rokovací stôl a zrušiť sankcie uvalené predchádzajúcou americkou administratívou. Rokovania sú však prerušené od júna, keď sa v Iráne konali prezidentské voľby a do funkcie prezidenta zvolili ultrakonzervatívneho Ebráhíma Raísího.

Tajomník iránskej Najvyššej rady národnej bezpečnosti (SNSC) Alí Šamchání v stredu vyhlásil, že rokovania o obnovení jadrovej dohody nebudú úspešné, pokiaľ Biden nezaručí, že USA v budúcnosti od dohody opäť neodstúpia.

Očakáva sa, že Irán tento týždeň oznámi presný dátum obnovenia rokovaní o návrate k jadrovej dohode vo Viedni, ktoré by sa mali konať koncom novembra.

V roku 2015 zrušil Washington sankcie na export iránskej ropy výmenou za uzatvorenie jadrovej dohody. Jej súčasťou boli prísne limity na jadrovú aktivitu v Iráne. V roku 2018 však vtedajší americký prezident Donald Trump túto dohodu opustil a znovu zaviedol prísne sankcie.