Teherán 3. júla (TASR, HSP / Ilustrácia HSP)
Iránci si pripomínajú výročie zostrelenie iránskeho lietadla na Perzským zálivom americkým raketovým krížnikom USS Vincennes z 3. júla 1988. Príbuzní 290 obetí a miestni predstavitelia hodili z lode a helikoptéry kvety do mora na mieste, kde sa lietadlo A300 zrútilo do vody. Všetci ľudia na palube zahynuli. Účastníci podujatia skandovali “Preč so Spojenými štátmi”.
Spomienkový akt ukázal, že iránski lídri stále považujú USA za najväčšieho nepriateľa. Spojené štáty a Irán majú dlhodobé nezhody, posledný problém sa týka iránskeho jadrového programu. Západ podozrieva Teherán, že sa snaží vyvinúť vojenskú technológiu. Irán obvinenia odmieta s tým, že jeho jadrové aktivity sú určené na mierové účely, napríklad na získavanie elektriny a liečbu rakoviny.
Posledné sprísňovanie sanckií EÚ voči Iránu nedostatočne spolupracujúcemu s medzinárodnou jadrovou agentúrou viedlo na druhej strane k vyostreniu iránskej rétoriky a podaniu návrhu opatrení umožňujúcich zablokovanie Homruzského prielivu iránskym námorníctvom. Homruzský prieliv (miesto dopadu zostreleného civilného Airbusu A300) je strategickou úžinou, ktorou denne preplávajú tankery obsahujúce 50% exportu svetovej ropy.
Namiesto spravodlivosti peniaze
V Iráne sa už v minulosti konali spomienkové akty pri príležitosti výročia zostrelenia lietadla bojovou loďou Vincennes. Teherán žiadal, aby bol veliteľ lode William C. Rogers postavený pred súd. Nestalo sa. Naopak. V roku 1990 vtedajší americký prezident George Bush starší udelil Rogersovi vojenské vyznamenanie Záslužná légia (Legion of Merit) za jeho službu na poste veliteľa.
Američania odmietli venovať Iránu toto gesto spravodlivosti, pokúsili sa aspoň o odškodnenie pozostalých obetí. Irán v roku 1999 priznal, že dostal od Spojených štátov 130 miliónov dolárov (vyše 103 milióna eur) na základe dohody z roku 1996, vrátane odškodného pre rodiny obetí.