Bagdad 5. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Karim Kadim, Hussein Malla)
Irak v nedeľu oznámil, že na pôde Bezpečnostnej rady OSN podal sťažnosť v súvislosti s americkým útokom, pri ktorom prišiel o život iránsky generálmajor Kásem Solejmání a ďalší príslušníci Ľudových mobilizačných síl (PMF) podporovaných Iránom. Informovala o tom agentúra AFP
Iracké ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že Organizácii spojených národov poslalo dva listy a požiadalo Bezpečnostnú radu OSN, aby odsúdila “vraždu” Solejmáního.
Ministerstvo americký piatkový útok označilo za “nebezpečné porušenie zvrchovanosti Iraku a podmienok vojenskej prítomnosti USA v tejto krajine”, uvádza agentúra Reuters.
Solejmání bol veliteľom špeciálnych jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, riadiaci ich zahraničné operácie. Útok, pri ktorom prišiel o život, šokoval islamskú republiku a vyvolal obavy z novej vojny na Blízkom východe. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí prisľúbil “krutú odplatu” a vyhlásil trojdňový štátny smútok.
Chameneího vojenský poradca povedal, že odpoveď islamskej republiky bude mať vojenský charakter, uviedla AFP s odvolaním sa na rozhovor, ktorý poradca poskytol americkej stanici CNN.
Iracký parlament zároveň schválil uznesenie, ktoré žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine. Informovala o tom agentúra AP. Čo v podstate znamená vyhodenie amerických vojakov, ktorí krajinu okupujú od vojny proti Saddámovi, teda už od 2003 roku, z krajiny.
Zákonodarcovia irackú vládu žiadajú, aby zrušila platnosť dohody, na základe ktorej Washington od roku 2014 posiela do Iraku vojakov s cieľom pomáhať v boji proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS).
Väčšina z približne 180 zákonodarcov, ktorí boli prítomní na zasadnutí, hlasovala za schválenie uznesenia. Podporila ho väčšina šiitskych poslancov, ktorí majú v parlamente väčšinu kresiel. Mnohí sunnitskí a kurdskí zákonodarcovia sa na zasadnutí nezúčastnili, uvádza AP.
Približne 5200 amerických vojakov je umiestnených na rôznych vojenských základniach v Iraku. Oficiálnym cieľom ich nasadenia bolo poskytovanie podpory miestnym irackým a kurdským silám v boji proti Islamskému štátu.
Ak americkí vojaci neodídu, nebudú už v krajine legálne a dostanú sa do pozície okupantov.
Stiahnutie amerických vojakov z Iraku môže mať podľa AP negatívne dôsledky na boj proti IS.