Investičný dlh vo vodárenskej infraštruktúre ohrozuje kvalitu vody a zvyšuje náklady

Podľa dostupných údajov sa až tretina upravenej vody stratí, ešte než sa dostane ku konečným spotrebiteľom, čo je v čase klimatickej krízy neudržateľné. Informovala o tom hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Filová.

Na verejné vodovody je pripojených 90,5 % obyvateľov a na verejné kanalizácie 72,2 % obyvateľov Slovenska. Pri odvádzaní a čistení odpadových vôd však stále existujú nedoriešené aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, najmä na východe a juhu stredného Slovenska.

Ivana Mahríková, generálna sekretárka Asociácie vodárenských spoločností, ktorá je členom AZZZ SR, upozorňuje, že odkladanie obnovy infraštruktúry zvyšuje budúce technické, ekonomické aj environmentálne náklady. Situácia sa síce mierne zlepšila vďaka úpravám regulačného rámca a väčšej podpore miest a obcí, investičný dlh však zostáva vysoký, najmä v dotknutých regiónoch.

Je nevyhnutné realizovať obnovu sietí plánovito – od ochrany vodných zdrojov, cez hlavné privádzače až po koncových odberateľov. Rovnako narastajú riziká spojené s klimatickou zmenou, keď extrémne výkyvy počasia, suchá a lokálne nedostatky vody tlačia na odolnosť infraštruktúry. Preto sú potrebné investície do ochrany a prepojenia vodných zdrojov, budovanie kanalizácií a obnova existujúcich sietí.

Dlhodobo obmedzovaná regulácia, ktorá bránila vodárenským spoločnostiam premietať reálne náklady do cien, sa teraz postupne mení. Zavedenie dvojzložkovej ceny a zohľadnenie skutočnej hodnoty majetku v regulovaných cenách umožňuje tvorbu zdrojov na systematickú obnovu infraštruktúry. Mahríková zdôrazňuje, že ide o dlhodobý strategický proces, ktorého prínosy budú viditeľné až o niekoľko rokov.

Tento výrazný investičný dlh predstavuje výzvu pre slovenský vodárenský sektor, ktorý musí reagovať na zmeny prostredia a zabezpečiť kvalitu a dostupnosť vody pre ďalšie generácie.