Bratislava 20. septembra (TASR) – Dlh Trnavského a Trenčianskeho samosprávneho kraja nie je ďaleko od úrovne 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo znamená, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemali mať možnosť prijať ďalšie úvery. Upozornil na to inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO.

"Navyše, od roku 2015 bude platiť úprava, podľa ktorej budú v prípade prekročenia limitu platiť aj pokutu vo výške 5 percent z dlhu presahujúceho povolenú 60-percentnú hranicu. Zadlženie týchto žúp je varovným signálom, že budú musieť v najbližšom období zlepšiť svoje hospodárenie," zdôraznil analytik Matej Tunega, ktorý spolupracuje s inštitútom INEKO.

V rebríčku vyšších územných celkov (VÚC) podľa zadlženosti nasledujú za trnavským (53,9 percenta) a trenčianskym VÚC (49,2 percenta) postupne bratislavský (38,9 percenta), košický (30,5 percenta), žilinský (29,4 percenta), nitriansky (27,7 percenta), prešovský (26,9 percenta) a banskobystrický VÚC (25,1 percenta). Podľa analytika nie je možné vylúčiť, že niektoré samosprávy svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na svoje organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti (napr. cez PPP projekty) alebo tiež cez tzv. dodávateľské úvery.

V záujme zistiť čo najobjektívnejší obraz o hospodárení VÚC sleduje INEKO popri zákonnom dlhovom kritériu aj iné ukazovatele, ktoré vstupujú do hodnotenia celkového finančného zdravia. Spomedzi všetkých samosprávnych krajov mali v tomto ukazovateli najlepšie ohodnotenie prešovský (+1,84), nitriansky (+1,65), bratislavský (+1,23) a žilinský VÚC (+1,10). "Keďže dosiahli skóre vyššie ako +1, možno ich označiť ako VÚC s dobrým finančným zdravím," povedal Tunega. Ďalšie štyri kraje (Košický, Trnavský, Trenčiansky a Banskobystrický) dosiahli síce kladné skóre, avšak nižšie ako +1, čo ich zaraďuje do kategórie dostatočného finančného zdravia, kde hrozí nižšia finančná stabilita a potenciálne problémy do budúcnosti.

"V roku 2012 VÚC nemali problémy s plnením zákonného kritéria, podľa ktorého by dlhová služba (splátky istiny a úrokov) nemala presiahnuť 25 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. Všetky kraje dosiahli hodnoty nižšie ako 5 percent," upozornil analytik. Naopak, vzhľadom na relatívnu prísnosť nulovej tolerancie zákonného kritéria na záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti, mali k 31.12.2012 problémy s jeho splnením až štyri z ôsmich krajov. Až tri z týchto štyroch VÚC však zaznamenali hodnoty na úrovni medzi 0 a 0,1 percenta, čo možno podľa INEKO označiť za relatívne nízky podiel, ktorý môže nastať napríklad v dôsledku toho, že VÚC je síce dostatočne solventný, avšak odmieta uznať oprávnenosť niektorého záväzku. Vyššiu hodnotu zaznamenal iba Banskobystrický kraj (1,98 percenta). Ideálne plnia kritérium bratislavský, trnavský, nitriansky a prešovský VÚC (0,00 percenta). Trenčiansky VÚC nedosiahol síce úplne nulovú hodnotu, avšak menšiu ako 0,001 percenta.

Ku koncu minulého roka dosiahli vysoké úrovne okamžitej likvidity bratislavský, trnavský, nitriansky, žilinský a prešovský VÚC. "Kým u posledných štyroch sa hodnoty pohybovali v rozmedzí 165 až 175 percent, v bratislavskom VÚC to bolo dokonca až 315 percent," podotkol analytik. Uspokojivé hodnoty mali aj trenčiansky (88 percent) a košický VÚC (80 percent). V prípade banskobystrického VÚC to však bolo iba 18 percent. Dosiahnutú hodnotu banskobystrického VÚC možno podľa INEKO interpretovať tak, že by ku koncu roka 2012 dokázali okamžite uhradiť z prostriedkov na svojich finančných účtoch iba menej ako pätinu svojich krátkodobých záväzkov.

V roku 2012 dosiahli takmer všetky VÚC kladnú bilanciu bežného účtu. Najlepšie hodnoty zaznamenali bratislavský (+6,8 percenta), žilinský (+6,5 percenta) a trenčiansky VÚC (+5,0 percenta). Jediným krajom so zápornou bilanciou bežného účtu bol košický VÚC (-0,6 percenta) – uvedený schodok však mal v prípade košického VÚC ojedinelý charakter, a teda sa zdá, že nesignalizuje problém v hospodárení. Bilancia bežného účtu sleduje ako VÚC dokáže vykrývať svoje bežné výdavky z bežných príjmov (t.j. prevažne z daňových a nedaňových príjmov).

Základná bilancia zahŕňa okrem bežného aj kapitálový účet VÚC a ponúka tak širší pohľad na ich hospodárenie. "Samosprávy v nej dosahujú typicky horšie výsledky ako v samotnej bilancii bežných účtov. Dôvodom je, že kapitálové výdavky samospráv poväčšine výrazne prevyšujú kapitálové príjmy, a tak kapitálové účty samospráv zvyknú ťahať ich základné bilancie smerom nadol," objasnil analytik. V roku 2012 dosiahli kladnú základnú bilanciu tri z ôsmich VÚC, zápornú päť. Kladnú základnú bilanciu mali žilinský (+2,4 percenta), nitriansky (+2,3 percenta) a trnavský VÚC (+0,9 percenta). Naopak, najväčší spoločný deficit bežného a kapitálového účtu mali v košickom VÚC (-5,1 percenta).