Ak sa konflikt zvrhne na jadrový, môžu zahynúť desiatky miliónov ľudí.

Médiá večer informovali o začiatku pohraničných stretov medzi armádami oboch krajín. Tvrdia, že v údolí Lipa, ktoré sa nachádza v spornom regióne, vypukli boje s použitím ľahkých aj ťažkých zbraní.

Momentálne nie je známe, o akú intenzitu bojov ide. Videozáznamy z bojov nie sú k dispozícii.

Indické ozbrojené sily sa zatiaľ prihlásili k výmene paľby – najmä k ostreľovaniu svojich pozícií v blízkosti kontrolnej línie v Kašmíre. Tvrdia, že útok prišiel z pakistanskej strany a indická armáda paľbu opätovala. Boje boli hlásené aj v oblasti Bandipora.

Pakistanský minister obrany Chavádža Ásif uviedol, že svetové spoločenstvo by malo byť touto situáciou vážne znepokojené, pretože eskalácia medzi oboma jadrovými mocnosťami by mohla viesť k plnohodnotnej vojne. Pakistan predtým vyhlásil, že je pripravený ísť do vojny.

Jedným z dôvodov pre plnohodnotnú vojnu by mohla byť blokáda rieky Indus indickými orgánmi, aby Pakistan nemohol odtiaľ získavať vodu. Včera boli zablokované stavidlá na tejto rieke.

Medzitým v Indii došlo k výbuchom v dvoch obytných domoch na severe krajiny, kde podľa tlačovej agentúry PTI žili osoby údajne zapojené do nedávneho teroristického útoku v Džammú a Kašmíre.

Veľvyslanectvo USA v Indii už odporučilo americkým občanom, aby do tohto regiónu necestovali.

Upozorňujeme, že obe krajiny majú jadrové zbrane. Každá z nich má viac ako 150 bojových hlavíc.

V roku 2019 Princetonská univerzita uskutočnila modelovanie možného konfliktu medzi Indiou a Pakistanom. „Scenár z roku 2025 predpokladá teroristický útok na indických vládnych predstaviteľov s vysokým počtom obetí, ktorý by viedol k rozsiahlemu konfliktu,“ uvádza sa v ňom – štúdia uviedla.

Ak India a Pakistan použijú všetkých 300 jadrových hlavíc, mohlo by zahynúť 50 až 125 miliónov ľudí.

Zároveň by sa na celom svete prejavili environmentálne dôsledky. „Globálna povrchová teplota by mohla klesnúť o 2° – 5 °C a množstvo zrážok by sa mohlo znížiť o 15 – 30 %.“ To by okamžite ovplyvnilo produktivitu poľnohospodárstva a mohlo by viesť ku globálnemu hladomoru.

Aké je pozadie a súvislosti zhoršenia situácie?

Konflikt medzi Indiou a Pakistanom o územie Kašmíru trvá už takmer 80 rokov od konca 40. rokov 20. storočia, keď kolónia Britská India získala nezávislosť a bola rozdelená na dva štáty na základe náboženského vyznania – Indiu (kde žili prevažne hinduisti) a Pakistan (kde žili prevažne moslimovia). Kašmír počas rozdelenia pripadol Indii, hoci väčšina obyvateľov tam bola moslimská, ale vládca bol hinduista. Preto sa doslova okamžite v tomto regióne začali strety a potom niekoľko vojen oň medzi Indiou a Pakistanom. V súčasnosti Kašmír čiastočne kontroluje India (územia Džammú a Kašmír, Ladakh) a čiastočne Pakistan (samozvaný neuznaný štát Azad Kašmír a „severné územia“ Gilgit-Baltistan). Nad časťou Kašmíru má kontrolu aj Čína.

Tento región je dôležitý aj z geostrategického hľadiska, keďže Pakistan má s Čínou spoločnú hranicu cez kontrolované územia v Kašmíre.

Vzťahy v trojuholníku Čína-Pakistan-India sa v súčasnosti označujú za jeden zo základov konfliktu. Pakistan sa považuje za blízku krajinu Číne. A India je hlavným regionálnym rivalom Číny v Ázii. A okrem toho aj potenciálny hlavný konkurent na globálnom trhu – keďže vzťahy Západu s Pekingom sa zhoršujú, práve India je často považovaná za miesto, kam nadnárodné korporácie presúvajú svoje výrobné zariadenia z Číny. Okrem toho konflikt s moslimským Pakistanom zhoršuje vzťahy Indie s ostatnými islamskými krajinami. Najmä so Saudskou Arábiou a SAE, odkiaľ Indovia dovážajú ropu.

Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa Čína mohla podieľať na súčasnej eskalácii. Naopak, v posledných rokoch sa vzťahy medzi Pekingom a Naí Dillí normalizovali.

Ďalším možným pozadím sú vnútorné procesy v Pakistane. Sociálno-ekonomická a politická situácia v Pakistane je mimoriadne zložitá. Krajina sa už niekoľko rokov zmieta v nepokojoch v dôsledku zatknutia populárneho bývalého pakistanského premiéra Imrána Chána (ktorý mimochodom presadzoval politiku zbližovania s Čínou a Ruskom). Okrem toho sú nepokoje na hraniciach s Afganistanom a v regiónoch obývaných Balúčmi. Za takýchto podmienok môžu pakistanské orgány využiť faktor „vonkajšej hrozby“ na konsolidáciu spoločnosti a potlačenie protestov. Na druhej strane India môže očakávať, že konflikt, naopak, len prehĺbi existujúce rozpory v Pakistane a krajina sa ponorí do nepokojov.

Vlastníctvo jadrových zbraní oboma krajinami a katastrofické následky ich použitia však pôsobia na zníženie pravdepodobnosti novej vojny.

Pokiaľ ide o vplyv na vojnu na Ukrajine, každý väčší konflikt vo svete je pre Kyjev nevýhodný, pretože odvádza medzinárodnú pozornosť a presmeruje tam aj tok zbraní, na ktorých dovoze je Kyjev stále veľmi závislý. Okrem toho prípadné použitie jadrových zbraní Indiou alebo Pakistanom predstavuje pre Ukrajinu obrovské riziko, pretože vytvára precedens, ktorý vážne zvyšuje pravdepodobnosť, že jadrové zbrane použije aj Rusko.

Ak konflikt medzi Indiou a Pakistanom prerastie do ostrej vojenskej fázy, v celosvetovom meradle z toho bude profitovať najmä Západ a najmä USA (samozrejme, ak vojna neprerastie do jadrovej vojny, v takom prípade bude trpieť celý svet).

Ako sme už napísali, hlavným problémom Západu je nekonkurencieschopnosť jeho výroby v porovnaní s krajinami globálneho Juhu, čo vedie k oslabovaniu západných ekonomík a posilňovaniu pozícií nezápadných krajín. Tento trend sa môže zvrátiť len vtedy, ak medzi krajinami globálneho Juhu vypukne vojna. A potom sa kapitál a výroba opäť rozbehnú do západných krajín ako do jediného bezpečného prístavu, ktorý bude ako vesmírna loď „Elysium“ z rovnomenného filmu. A zjavnosť takýchto dôsledkov je tiež ďalším dôležitým faktorom, ktorý pôsobí odstrašujúco na novú indicko-pakistanskú vojnu.

Celkovo je história indicko-pakistanských vzťahov veľmi výrečným príkladom toho, ako nepriateľstvo medzi dvoma susednými krajinami obývanými príbuznými národmi môže na desaťročia zavesiť ťarchu na vývoj oboch národov a v okamihu pohroziť úplným zmarením ich perspektív.