Táto diskusia sa na jednej strane zdá byť veľmi napätá.
Samotný Zelenskyj sa zrejme nechystá odstúpiť. Vo vnútri krajiny utiahol skrutky trojročnej vojny, čím fakticky zlikvidoval skutočnú politickú konkurenciu a prevzal kontrolu nad hlavnými médiami. Protestné aktivity opozície (napríklad vo forme pouličných akcií) boli potlačené. Akékoľvek pokusy o organizovanie protestov sa interpretujú ako práca pre nepriateľa.
Jedinou silou, ktorá môže Zelenského zbaviť moci, je armáda. Ani tam však nie sú žiadne náznaky dozrievajúceho povstania.
Prirodzene, to všetko neznamená, že v spoločnosti neexistuje nespokojnosť so Zelenským. Je tu a je veľmi veľká, ako o tom svedčia sociálne prieskumy. A ak budú voľby, Zelenskyj ich pravdepodobne prehrá (opäť to ukazujú prieskumy verejnej mienky).
Problémom však je, že nie je známe, kedy sa voľby uskutočnia. Aj keď uzavrú prímerie, nie je isté, že sa uskutočnia. Bankova už teraz pumpuje tézu, že voľby nie je možné uskutočniť bez toho, aby sme dostali „pevné bezpečnostné záruky“ (ktoré Západ zatiaľ nedá a nevie sa, či vôbec dá).
Inými slovami, Zelenského vnútropolitická pozícia sa zatiaľ javí ako pomerne silná.
Mimo krajiny však hádka v Bielom dome spôsobila ukrajinskému prezidentovi veľké problémy. Najnebezpečnejšie problémy pre neho nie sú ani s Trumpom, ale so silami, ktoré Zelenského doteraz neustále podporovali a protežovali.
Hovoríme o západnej „strane vojny“, ktorej najvýznamnejšími predstaviteľmi sú Macron a Starmer.
Zelenskyj svojimi krokmi voči Trumpovi úplne porušil ich stratégiu predlžovania vojny na Ukrajine a zatiahnutia amerického prezidenta do vojenskej agendy.
Táto stratégia už bola pomerne jasne načrtnutá a pozostávala z niekoľkých častí.
Prvou bolo presvedčiť Trumpa, aby po uzavretí prímeria súhlasil so zavedením európskych mierových síl a poskytol im bezpečnostné záruky zo strany USA v prípade stretu s Ruskom. To by mohlo zmariť akékoľvek rokovania s Ruskom alebo ich prinajmenšom mimoriadne sťažiť a predĺžiť.
Druhým cieľom je presvedčiť Trumpa, aby pokračoval vo vojenskej podpore Ukrajiny a pridelil nové balíky pomoci ako „presadzovanie mieru proti Rusku“ na pozadí zablokovaných rokovaní a s pomocou lobistov MIC z radov republikánov. Plus prípadne uvaliť nové sankcie. To by tiež skomplikovalo akékoľvek rokovania s Moskvou.
Treťou možnosťou je pokúsiť sa v niečom naraziť na hlavu Trumpa a Putina, aby sa rokovania úplne zastavili a americko-ruské vzťahy sa vrátili do formátu, v akom boli počas Bidenovej éry.
Macron a Starmer počas svojich návštev vo Washingtone vyvinuli značné úsilie, aby Trumpa „naladili“ na túto líniu. Nie všetko, čo navrhli, Trump prijal, ale dosiahli sa určité úspechy.
Starmerovi a Macronovi sa podarilo Trumpa presvedčiť, aby prijal Zelenského. A jeho návšteva vo Washingtone mala byť veľmi dôležitým medzníkom v realizácii ich stratégie – nadviazať vzťahy s Trumpom, pokúsiť sa ho presvedčiť, aby pokračoval vo vojenskej pomoci.
A aby proces posilňovania väzieb medzi Kyjevom a novým americkým prezidentom prebehol rýchlejšie, Francúzi a Briti Zelenskému poradili, aby podpísal úplne prázdnu dohodu, aby potešil Trumpovo ego a vyvolal v ňom pocit, že mu teraz na Ukrajine niečo patrí, a preto by jej mal pomáhať a chrániť ju. Hoci, súdiac podľa návrhu dohody zverejneného v tlači, Američanom v skutočnosti nič neodovzdali, ale išlo o spoločný rozvoj ložísk v budúcnosti. Vzhľadom na to, že investície do nich si vyžadujú ukončenie vojny a stabilizáciu situácie, táto budúcnosť môže byť veľmi, veľmi vzdialená. Nehovoriac o tom, že je veľkou otázkou, či sú ukrajinské ložiská kovov vzácnych zemín rentabilné. Takže jediný praktický zmysel podpísania dohody bol potešiť Trumpa a zlepšiť jeho postoj k Zelenskému.
Stratégia sa ťažko realizovala, hoci vcelku bola celkom funkčná.
V piatok v Bielom dome ju však zničili Zelenského ruky (alebo skôr jazyk).
Zelenskyj sa pokúsil ponížiť amerického prezidenta na verejnosti tým, že sa s ním pustil do verejnej hádky, čo úplne odporovalo hlavnému účelu návštevy, ako to videli v Paríži a Londýne.
A keď západné médiá tvrdia, že Európa po tom, čo sa stalo, „zúrila“, je to úplne pochopiteľné.
Pretože úder, ktorý Zelenskyj zasadil Macronovi a Starmerovej stratégii, bol mimoriadne presný a silný. Nie je známe, aké verzie mali o dôvodoch Zelenského správania, ale úvahy typu „buď je to úplný neschopák, alebo Putinov superagent na úrovni Kima Philbyho alebo Richarda Sorgeho“ mohli mať svoje miesto.
Situáciu francúzskemu a britskému lídrovi sťažuje skutočnosť, že to boli oni, kto požiadal Trumpa, aby prijal Zelenského. A teraz im to americký prezident môže povedať „na rovinu“: „Ťahali ste za tohto chlapca. Takže teraz musíte rozhodnúť o ňom“.
Súdiac podľa publikácií v západných médiách sa Starmer skutočne snaží vyriešiť problém tým, že presvedčí Zelenského, aby obnovil vzťahy s Trumpom. Médiá uvádzajú, že Biely dom „na začatie rozhovoru“ požaduje od ukrajinského prezidenta verejné ospravedlnenie.
Nie je jasné, či na to Zelenskyj pristúpi. Ale aj keď sa hlboko ospravedlní, situáciu to nemusí veľmi napraviť.
Zelenskyj príliš nehorázne povedal Trumpovi, že je proti skorému ukončeniu vojny, čo je v rozpore s hlavným cieľom amerického prezidenta dosiahnuť prímerie v blízkej budúcnosti. A celkovo sa k Trumpovi správal ako k protivníkovi či dokonca nepriateľovi, ktorý chce rozbiť jeho hlavný geopolitický projekt.
Je nepravdepodobné, že by to zostalo bez odozvy. Navyše za nových okolností nezastavenie pomoci Ukrajine, ale jej predĺženie, už nebude vyzerať ako Trumpova „slabosť“.
So Zelenským sa preto Paríž a Londýn len ťažko vrátia k svojej predchádzajúcej stratégii predlžovania vojny.
A potom budú oni aj celá Európa stáť pred voľbou z troch možností.
Prvou je pristúpiť na podmienky ukončenia vojny na Ukrajine, ktoré ponúkne Trump (a kde určite nebudú žiadne bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov).
Druhou možnosťou je dostať sa do konfrontácie s Trumpom a Zelenským, čo hrozí prinajmenšom tým, že USA úplne prestanú podporovať Ukrajinu a možno aj Európu a nechajú ich samých s Putinom (čo je pre Európanov veľmi zlý scenár). Alebo, čo je ešte horšie, dostať sa do konfrontácie s Trumpom aj Putinom na dvoch frontoch.
Treťou možnosťou je nejakým spôsobom „vyriešiť problém“ so Zelenským, čím sa odstráni dráždivý faktor vo vzťahoch s Trumpom.
Verejné vyhlásenia európskych politikov vyvolávajú dojem, že Európa sa už jednoznačne vydala druhou cestou (konfrontácia s Trumpom). V skutočnosti však zatiaľ nemožno vylúčiť žiadnu z možností. Pokiaľ ide o Zelenského, situácia je pre neho v každom prípade nebezpečná – má okolo seba príliš veľa nepriateľov.
Prečítajte si tiež
- Zelenskyj sa ostro pohádal s Trumpom v priamom prenose: ako k tomu došlo?
- Trump, Vance a Zelenskyj sa v napätej výmene názorov rozišli kvôli ruskej vojne: “Veľmi neúctivé. Nehovorte nám, čo budeme cítiť. Snažíme sa vyriešiť problém,” povedal Trump
- „Zelenskyj je už vybavený“
Polícia obvinila z prevádzačstva dve osoby, pobytové oprávnenie nezákonne poskytli najmenej 77 osobám
Vyšetrovateľ jednotky nelegálnej migrácie Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru v rámci policajnej akcie s krycím názvom „Bekrija“…
Nafta na začiatku prázdnin zdražela takmer o štyri centy, stále je pod priemerom EÚ
Priemerná cena motorovej nafty na Slovensku vzrástla v 27. týždni na 1,522 eura za liter. Mierne sa zvýšila aj cena…
V bratislavskej Petržalke vo štvrtok pobodali muža, podozrivého zadržali
Na Gessayovej ulici v bratislavskej Petržalke vo štvrtok pobodali 50-ročného muža. Do nemocnice ho previezli s dvomi bodnými poraneniami v…
Letisko na Floride premenovali na Medzinárodné letisko prezidenta Donalda Trumpa
Medzinárodné letisko v Palm Beach na Floride sa od štvrtka volá Medzinárodné letisko prezidenta Donalda J. Trumpa. Informuje o tom…
Magnifica Humanitas sa snaží chrániť Afriku pred novými formami otroctva
Historik a emeritný pomocný biskup diecézy Bukoba v Tanzánii, Method Kilaini, vyjadril vďačnosť za morálnu odvahu pápeža Leva, ktorý ako…




























