Pele-mele z domova i zo sveta. Úplne som zostal šokovaný, priznáva Hrnko

Začnime vo svete. Objavila sa nenápadná správa, že britské námorníctvo má problémy s regrutáciou nových príslušníkov do služby na vojnových lodiach. Potom sa rozbehli rôzne úvahy o príčinách a urobili sa aj prieskumy verejnej mienky. Výsledky boli šokujúce, korenní Briti až zo 40% by v prípade vojny odmietli brániť svoju vlasť a radšej by sa vysťahovali.

Takýto výsledok zaskočil mnohých. Čo to sa už hovorí aj o príčinách. Predovšetkým sú Briti znechutení z násilného pretláčania rôznych “hodnôt západnej civilizácie”, ktoré sú v rozpore s tradičným chápaním sveta a často aj so zdravým rozumom. Ale to nie je všetko. Mnohých už prestalo baviť to, aby sa museli hanbiť za to, že sú pôvodní obyvatelia Britských ostrovov, hanbiť sa za britskú imperiálnu minulosť, trpieť to, že hocaký prisťahovalec z Afriky obviňuje niekdajšie ikony britskej histórie z rasizmu a kolonializmu. Dokonca sa často úspešne zasadzuje o to, aby sa ich sochy, poprípade pamätné tabule odstraňovali z verejného priestoru. Je preto asi normálne, že sa v svojej domovine prestávajú cítiť ako vo vlasti, a preto brániť ju považujú za zbytočnosť.

Ale vráťme sa domov. Ako to máme zariadené v našom národnom príbytku? Je zbytočné hovoriť o bývalej vláde, kde s výnimkou B. Kollára nikoho ani len netrklo, aby sa venoval národným témam. Pre niektorých Slováci nemali históriu, pre iných ich bolo treba prevychovať, lebo národným myslením “uviazli” v 19. storočí a ďalším sa zdalo čudné a zarážajúce, že sa medzi nimi nachádzajú veriaci.

V dnešnej vedúcej sile opozície je to ešte horšie. Jej čelní predstavitelia nemajú ani šajnu o slovenských dejinách, okrem “zastavíme Fica” nepredložili ani jeden nápad, čo by sa malo na Slovensku urobiť. Ale sú dokonale pripravení slúžiť až do roztrhania tela cudzím záujmom. Veď národ bez “histórie” nemá nárok na budúcnosť.

Človek by rád veril, že dnešná koalícia v tejto veci, teda pri výchove k vlastenectvu urobí niečo pozitívne. Dúfam, ale niektoré opatrenia vyvolávajú vo mne skepsu. Napr. by som sa rád opýtal ministra T. Druckera, na akú dôležitú funkciu prijal na ministerstvo školstva “národného buditeľa” Abela Ravasza. Áno, toho Ravasza, ktorý sa túlal po Slovensku a v zmysle niekdajšej politiky uhorskej vlády presviedčal slovenských gréckokatolíkov, že sú Rusíni, na Zamagurí medzi tamojším slovenským obyvateľstvom, hovoriacim goralským dialektom podľa koncepcií poľských šovinistov a uhorských činovníkov nenašiel ani jedného Slováka. Aké vzdelanie bude tento človek presadzovať na ministerstve? Ako sa tým posilní najmä výchovná časť úloh slovenského školstva?

Úplne šokovaný som zostal, keď som včera (29. 1.) zachytil správu, že nový splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny A. Horony dostal za úlohu vypracovať návrh zákona o národnostných menšinách. To tejto vláde neprekáža, že nič takého Ústava SR nepredpokladá, že by to bola len ďalšia tehlička na stavbe etnickej autonómie na Slovensku? A vôbec sa človek už nečuduje, že tento expert chce pokračovať v práci predchádzajúceho splnomocnenca, ktorého návrh pri analýze vykazuje jasné znaky, že nebol vypracovaný na Slovensku. To skutočne si táto vlády myslí, že našu menšinovú politiku má riadiť Budapešť?

Človek by očakával, že nič takého nepripustí aspoň SNS! Ale zdá sa, že neuveriteľne dobrému človeku sú národné témy ukradnuté. On má iné záujmy. Síce pri tom občas musí zaplatiť nejaký ten stĺp signalizačných zariadení, ktorý sa mu znenazdania postaví do cesty, ale objekt jeho záujmu je inde. Problematika, čo by mala predsedu SNS zaujímať, mu je šuma-fuk. Jeho momentálne zaujíma ako čo najviac poočierňovať svojho asi hlavného protivníka P. Pellegriniho. Veď pravda, čo už by poočierňoval na takom krásavcovi, ako je M. Šimečka alebo supermanovi, ako je R. Sulík, keď predseda parlamentu je taký vďačný objekt.

Dalo by sa písať aj ďalej, ale na druhej strane načo toľko blenu. Treba sa tešiť zo života. Možno si aj zaspievať slovenskú národnú pesničku, lebo sa v krátkom čase môžeme dožiť, že to bude zakázané. Treba sa pozerať na svet pozitívne.