Hrnko: Nerovný súboj

Maďarský naratív, ktorý prezentoval predseda Maďarskej aliancie, bol len odrazom spôsobu myslenia týchto ľudí. Obyčajne je založený na tvrdení, že všetko sa začína tým, keď niekto skočil na „otlak” im. To, že oni predtým skákali dotyčnému po hlave, ich vôbec nezaujíma, je to vraj nepodstatné. Ale dejiny sa nezačali tým, že nejaký Beneš pri rekonštrukcii štátu, na ktorého likvidácii sa aktívne zúčastňovali aj maďarskí šovinisti, vydal dekréty. Všetko malo aj nejakú predohru. Najmä sa to udialo v čase, keď skončila najväčšia vojnová katastrofa v dejinách, ktorá zobrala život cca 60 mil. ľudí, zväčša civilistom. Vzhľadom na to sa milosrdenstvo v danej dobe nenosilo nielen v Česko-Slovensku.

Slovensko-maďarské vzťahy sa tiež nedostali do krízy tým, že sa v povojnovej dobe prijali diskriminujúce normy vo vzťahu k maďarskému obyvateľstvu v našej krajine. Aj Maďarsko vyhnalo Švábov (Nemcov) zo svojho územia. Tie vzťahy v povojnovom čase boli len dôsledkom predchádzajúcej maďarskej politiky, ktorej heslom už v polovici 19. storočia bolo široko v maďarskej spoločnosti akceptované heslo Tót nem ember, Slovák nie je človek.

Áno, dehumanizácia Slováka maďarskými vládnucimi kruhmi bola začiatkom odcudzenia národov, ktoré „spolu budovali a spolu bránili” (J. B. Magin) spoločný štát po mnohé stáročia. Nie slovenský nacionalizmus, ale maďarský šovinizmus bol príčinou, pre ktorú roku 1918 odišlo Uhorské (nie maďarské) kráľovstvo do minulosti. To, že sa maďarské vládne vrstvy nevedeli so skutočnosťou Trianonu vysporiadať, ich viedlo k tomu, že sa priamo hodili do náručia A. Hitlera, lebo zacítili možnosť revízie. Slováci žiadnym spôsobom nebránili Maďarom v ČSR realizovať sa hospodársky, politicky i kultúrne. Boli to však maďarskí šovinisti z miestneho obyvateľstva, ktorí sa pod blahosklonným dozorom maďarských okupačných jednotiek vrhli na miestne slovenské obyvateľstvo.

Mnohí Slováci z južného Slovenska len v ľahkom oblečení v noci a mraze museli utekať na neokupované územie, lebo boli ohrození na živote. Ani na streľbu v Šuranoch na Vianoce 1939 netreba zabudnúť. Toto všetko je bohato zdokumentované, netreba to ťažko vyhrabávať z archívov. Slováci si rovnako dobre pamätajú na besnenie maďarských okupantov roku 1942 vo Vojvodine, ktoré postihlo aj tamojšiu slovenskú menšinu. Rovnako si pamätajú na vyčíňanie „nyilašov” na konci vojny. V tomto svetle opatrenia čsl. orgánov voči maďarskému obyvateľstvu sa zdajú až príliš mierne, keď si zoberieme ako sa ku “kolaborantom” správali vo Francúzsku alebo na Balkáne.

To, čo som uviedol vyššie, by sa očakávalo od slovenského diskutujúceho s človekom razenia L. Gubíka. To by však predseda SNS musel niečo o problematike vedieť a neokiadzať V. Orbána, ktorý si vzhľadom na jeho konkrétne kroky vo vzťahu k Maďarom v zahraničí a nástupníckym štátom až takú slávu nezaslúži. Aj vo vzťahu k nemu platí to otrepané Dôveruj, ale preveruj. A. Danko v danom rozhovore dopadol podobne ako kedysi Milan Kňažko v diskusii s maďarským ministrom zahraničných vecí G. Jeszenszkým. Ak neovládaš problematiku, do diskusie nechoď.

Podstatné na celej problematike Benešových dekrétov je však to, že všetky diskriminačné opatrenia vo vzťahu k individuálnym občanom SR maďarskej národnosti boli odstránené už v 90. rokoch. Útok na Bendešove dekréty nie je obhajobou záujmov príslušníkov maďarskej menšiny v SR. Je to útok na základy štátoprávneho konštruktu, na ktorom stojí dnešné Slovenská republika. Pre mňa je nepochopiteľné, že s takouto agendou prišla „slovenská” strana. Politici by sa do tejto agendy vôbec nemali zapájať. Je to vyslovene historická a štátoprávna téma pre historikov a ústavných právnikov. Toto by si mali osvojiť aj slovenské televízne stanice.