Hrabko: Nie multikulturalizmus, ale moslimské getá sú problém

Bratislava 29. mája 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Podľa publicistu Hrabka je Slovensko multikulturálne už dnes. Na druhej strane, súhlasí s tým, že by sme sa mali snažiť zabrániť vzniku segregovaných komunít migrantov po vzore rómskych osád

Problémom Európskej únie nie je multikulturalizmus, ale to, že jednotlivé štáty dopustili vznik segregovaných moslimských get. V reakcii na výroky premiéra Roberta Fica v rozhovore pre TASR to v TABLET.TV povedal publicista Juraj Hrabko.

„Ak mi tu chce niekto povedať, že Slovensko chce byť multikulturálne, že si tu každý bude robiť, čo chce, že sa tu budú meniť tradície a že sa Slovensko zmení, tak ide proti podstate tejto krajiny,“ povedal Fico pre TASR 25. mája.
Podľa Hrabka je Slovensko multikulturálne už dnes. Na druhej strane, súhlasí s tým, že by sme sa mali snažiť zabrániť vzniku segregovaných komunít migrantov po vzore rómskych osád. „Ucelená moslimská komunita po vzore rómskych get by naozaj nebola vhodná a aj západné štáty doplatili nie na multikulturalizmus, ale na to, že dovolili vznik ucelených komunít migrantov,“ povedal Hrabko.

Na margo tohto rozhovoru poznamenal aj to, že podľa neho nie je vhodné, aby predseda vlády reagoval na “stranícke hry iných partají”. Reagoval tým na vyjadrenia Roberta Fica, podľa ktorých Richard Sulík úplne fabuloval, keď avizoval premiérov odchod z funkcie, a ak by politici hovorili hocičo s odvolaním sa na nemenované zdroje, on by mohol napríklad vyhlásiť, že v SaS je veľa „koksu“.

„Richard Sulík povedal ‘počul som, že’ a dala sa tomu veľká váha. Politicky je nezmysel, aby predseda vlády odstupoval, či už pred predsedníctvom, alebo po predsedníctve. Má program na štyri roky a Robert Fico nie je z tých ľudí, ktorí by hádzali flintu do žita,“ povedal. „Je to nereálny scenár. Podľa mňa, ak mu bude zdravie slúžiť, niet žiadneho dôvodu, aby vyvolal krízu a padla celá vláda,“ dodal Hrabko.

Zároveň upozornil, že Richard Sulík povedal svoj výrok presne v momente, keď Jozef Mihál oznámil, že na najbližšom sneme nebude kandidovať na post predsedu SaS. Tým sa mimoriadny snem stal do značnej miery zbytočným a ťažko sa komunikuje. „Ukazuje sa, že mimoriadny snem bude iba kvôli egu Richarda Sulíka,“ povedal Hrabko. Tému snemu však prekrylo prekvapivé Sulíkovo vyjadrenie o blížiacom sa odchode Roberta Fica z politiky. „Tým pádom téma mimoriadneho snemu SaS zanikla a všetky médiá sa venovali tomu, čo Sulík povedal, že počul z dobre informovaných zdrojov,“ dodal Hrabko.

Na margo širokej podpory kandidatúry Miroslava Lajčáka na post generálneho tajomníka OSN na Slovensku Hrabko povedal, že ide o pragmatickú politiku. „Aj tá politická sila, ktorá by možno mala výhrady, mlčí, lebo by to bolo zbytočné. Keď nemáte k dispozícii lepšieho, čo žiadna politická strana nemá, bolo by politicky hlúpe protestovať,“ vysvetľuje Hrabko.

„Pán Lajčák je karierista, nie kariérny diplomat. Kariérni diplomati nekandidujú vo voľbách na kandidátkach politických strán. Ale naplnilo sa to, čo sa malo, tie rozhovory sa vedú viac ako rok. Podľa mňa nie je najlepším kandidátom, ale môže byť najvhodnejším,“ povedal Hrabko, podľa ktorého sú Lajčákove šance na zvolenie reálne.
Nezaradený poslanec Miroslav Beblavý prekvapil kritikou opozície, ktorá na poslednú schôdzu predložila viac ako 50 návrhov legislatívnych zmien. „Opoziční poslanci predkladajú na parlamentné schôdze pre štatistiky triviálne, recyklované alebo nedopracované návrhy,“ uviedol na tlačovej konferencii 19. mája. Beblavý vidí cestu v tom, aby opozícia predkladala menší počet návrhov, ale „dôležitých a prepracovaných.“ Podľa Hrabka sú Beblavého argumenty správne, druhá vec je, prečo s kritikou prišiel.

„Beblavý ako nezaradený poslanec musí pracovať na svojej ďalšej politickej kariére. A čo urobí, či založí stranu, alebo sa k nejakej pridá, to nevieme. Určite existuje ambícia založiť stranu. A existujú náznaky, že by v priebehu tohto volebného obdobia mohli vzniknúť ešte dve – tri nové strany,“ povedal Hrabko.

Člen poslaneckého klubu SaS Ondrej Dostál na poslednej schôdzi uspel so svojou novelou zákona o politických stranách. Jeho návrh, ktorý stranám zakazuje vytvárať domobrany, ako jediný z opozičných návrhov prešiel do druhého čítania. Zároveň to bol jediný opozičný návrh, o ktorom predkladateľ vopred rokoval s predstaviteľmi koalície.

„Dostál vyvolal rokovanie s niektorými vládnymi stranami. Ale zaujímavejší je druhý pohľad, a to je predmet novely, ktorá sa týka fungovania politických strán. To je dlhodobá agenda SNS. Myslím si, že koaliční poslanci pustili návrh do druhého čítania preto, aby ho v druhom čítaní mohli pozmeňujúcimi návrhmi upraviť podľa svojich cieľov,“ povedal Hrabko. „Keby návrh neposunuli do druhého čítania, na šesť mesiacov by takáto novela mala stopku. Samozrejme, Dostál môže návrh stiahnuť, ale to už je záležitosť rokovaní,“ dodal. Na margo očakávaných koaličných pozmeňujúcich návrhov upozornil, že predseda SNS Andrej Danko chce riešiť zákaz predávania zaregistrovaných strán a chce meniť štátnu podporu stranám v prospech tých, ktoré majú štandardné členstvo.

Novým rakúskym prezidentom bude niekdajší líder Zelených Alexander Van der Bellen, ktorý veľmi tesne porazil kandidáta rakúskych slobodných (FPÖ) Norberta Hofera. Van der Bellen získal 50,35 percenta hlasov, jeho súper 49,65 percenta hlasov. Po sčítaní hlasov odovzdaných vo volebných miestnostiach pôvodne viedol prezidentský kandidát slobodných Hofer, zmenilo sa to až po sčítaní hlasov zaslaných poštou.

„Považujem za dobré, že Rakúsko dokázalo nateraz zastaviť akési hnednutie Európy. Ale vážnym posolstvom je zlyhanie vládnych strán, ktorých kandidát nepostúpil ani do druhého kola. Je to poukaz veľkých politických problémov, ktoré Rakúsko čakajú,“ reagoval Hrabko.