Holandská vláda chce pripraviť Maďarsko a Slovensko o právo veta a fondy EÚ

V kapitole koaličnej dohody, ktorá sa zaoberá medzinárodnými vzťahmi v Európe aj vo svete, nová progresívna menšinová holandská koalícia sľubuje vernosť Európskej únii a tvrdí, že mier a bezpečnosť možno dosiahnuť len s ich európskymi spojencami a že EÚ krajinám prináša mier a prosperitu.

Vyzýva na vyspelosť spoločenstva a „nástup veku“ EÚ ako geopolitickej sily s lepšou a intenzívnejšou spoluprácou na všetkých frontoch.

Na tento účel požaduje „realistický pohľad“ na rozširovanie EÚ, ale aj tzv. viacrýchlostnú Európu, v ktorej sa jednotlivé členské štáty EÚ integrujú rôznym tempom, čo umožní maximálne rozšírenie bloku.

Varuje, že krajiny vnímané ako euroskeptické a „nepoddajné“ budú zároveň čeliť nepriateľskej holandskej vláde.

„Tvrdo zasiahneme proti krajinám, ktoré aktívne podkopávajú Európu, ako napríklad Maďarsko a Slovensko, tým, že budeme presadzovať zjednodušenie postupu podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, čím sa uľahčí odňatie hlasovacích práv v EÚ,“ uvádza sa v koaličnej dohode.

„Maďarsko stratí prístup k európskym fondom. V Európe sa zasadzujeme za ukončenie jednomyseľnosti pri rozhodovaní o zahraničnej a bezpečnostnej politike,“ stojí v koaličnej dohode.

Od vzniku EÚ je právo veta, najmä v oblastiach, ako je spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, základným kameňom rozhodovania bloku, ktorého cieľom je v prvom rade chrániť základné záujmy členských štátov. Zabezpečuje, aby žiadna krajina nebola nútená do politík, ktoré sú v priamom rozpore s jej národnou suverenitou, bezpečnosťou alebo základnými hodnotami.

Denník uvádza, že odkedy maďarská vláda začala vzdorovať čoraz progresívnejšej agende EÚ, opakovane využila svoje právo veta, aby zablokovala plány Bruselu, napríklad v oblasti migrácie a azylu, klimatickej a energetickej politiky, vojny na Ukrajine alebo otázok LGBTQ+.

V reakcii na to EÚ zmrazila finančné prostriedky pre Maďarsko z dôvodu údajných obáv o dodržiavanie zásad právneho štátu a pohrozila mu odobratím hlasovacích práv.

Novinár a bývalý poslanec Európskeho parlamentu Derk Jan Eppink označil pasáž v holandskej vládnej koalícii za „smiešnu“ a povedal, že postoj koalície holandského premiéra Roba Jettena, je „arogantný a úplne kontraproduktívny“. Upozornil, že na zmenu Zmluvy o Európskej únii je potrebná jednomyseľnosť a odstránenie práva veta.

„Každý, kto teraz Zmluvu poruší, ju už nebude môcť znovu uzavrieť. Väčšina stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov sa postaví proti tejto centralistickej mentalite, ktorá zaváňa mentalitou Sovietskeho zväzu,“ vyjadril sa Eppink.

Ku koaličnej zmluve sa vyjadril aj nemecký poslanec za stranu Zelených Daniel Freund, ostrý kritik vlády Viktora Orbána. Označil to za svoju „obľúbenú pasáž v novej holandskej koaličnej dohode“.

Plán prijala aj holandská eurofederalistická strana Volt, ktorá uviedla: „Je dobré, že Holandsko sa vyslovilo za väčšinové rozhodovanie v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ.“

„V tejto súvislosti je potrebné zefektívniť tzv. postupy podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, na základe ktorých môže porušenie základných hodnôt EÚ viesť k pozastaveniu práv členského štátu, voči krajinám, ako sú Maďarsko a Slovensko,“ uviedol.

„Každý, kto berie európsky právny štát vážne, musí byť pripravený vyvodiť dôsledky z jeho porušovania,“ povedal Volt.

Hoci Holandsko bolo v minulosti proeurópske, radikálny obrat progresívnej holandskej menšinovej vlády voči Bruselu prichádza na pozadí dvoch celoštátne významných referend priamo súvisiacich s EÚ, dodáva denník.

V roku 2005 Holanďania rozhodne odmietli navrhovanú ústavu EÚ, pričom 61,5 % voličov bolo proti. Podobný počet hlasujúcich odmietol v roku 2016 aj dohodu o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou.

Prečítajte si tiež:

• Orbán: Brusel a Kyjev vyhlásili Maďarsku vojnu
• Aký je názor lídrov EÚ na priame rokovania s Putinom?