Myšlienka obnovenia diplomatických kontaktov s Kremľom v rámci prebiehajúceho úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine prudko rozdelila 27 členských štátov, pričom niektoré sú za, iné proti. Väčšina však stojí bokom a opatrne sa prizerá tomu, ako sa situácia vyvíja.

Hoci táto diskusia nie je úplne nová, nadobudla novú vážnosť po tom, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron aj talianska premiérka Giorgia Meloniová minulý mesiac v dvoch verejných vyhláseniach podporili túto myšlienku.

Obaja lídri sa zhodli na tom, že EÚ ako najväčší „sponzor“ Ukrajiny musí mať stále miesto za rokovacím stolom, aby mohla formovať budúcu bezpečnostnú architektúru kontinentu bez závislosti od Bieleho domu, ktorý je dnes hlavným partnerom pri rokovaniach s Kremľom.

Bezpečnostné záruky, ktoré Európania a Američania navrhujú po uzavretí mieru, vrátane právne záväzného záväzku pomôcť Kyjevu v prípade budúceho útoku, sú dôvodom na obnovenie záväzkov.

„Som presvedčená, že nastal čas, aby sa Európa rozprávala aj s Ruskom,“ povedala Meloniová novinárom niekoľko dní po tom, ako sa zúčastnila na stretnutí „Koalície ochotných“ v Paríži.

„Ak sa Európa rozhodne zúčastniť na tejto fáze rokovaní tak, že bude hovoriť len s jednou z dvoch strán, obávam sa, že jej pozitívny prínos bude nakoniec obmedzený,“ dodala.

Odvtedy sa diskusia o tom, či by EÚ mala osloviť Kremeľ, len zintenzívnila. Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, aby sa vymenoval osobitný vyslanec, ktorý by mohol zastupovať všetky členské štáty, ako to navrhla aj Meloniová.

Rakúsko, Česká republika a Luxembursko vyjadrili tejto myšlienke podporu.

„Zatiaľ čo sa diskutuje o bezpečnosti Európy, Európa nesedí pri stole,“ uviedla vo vyhlásení rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová. „Európa je najsilnejšia, keď hovorí jedným hlasom. Potrebujeme jednotnú Európsku líniu, nie 27 národných línií,“ dodala.

Nie všetci však súhlasia

Nemecko, Estónsko, Litva a Cyprus vyjadrili rozhodný nesúhlas a poukázali na maximalistické požiadavky Ruska a pokračujúce bombardovanie ukrajinských energetických zariadení a civilných oblastí.  Počas tuhej zimy to berú ako dôkaz, že Moskva nie je ochotná ponúknuť žiadne ústupky smerom k mieru.

„V súčasnosti nevidíme potrebu otvárať ďalšie komunikačné kanály,“ povedal minulý mesiac nemecký kancelár Friedrich Merz, keď sa ho na túto záležitosť pýtali.

„Moskva musí byť ochotná ukončiť vojnu. Ak Moskva neprejaví ochotu, cena, ktorú musí za túto vojnu zaplatiť, vrátane ekonomickej ceny, sa bude z týždňa na týždeň zvyšovať,“ dodal.

Švédsky premiér Ulf Kristersson pripustil, že Európa „v určitom okamihu“ znovu otvorí diplomatické kanály, ale zdôraznil, že takéto rozhodnutie by malo byť založené na tom, že Rusko sa zapojí do „seriózneho procesu“ s cieľom uzavrieť mierové riešenie s Ukrajinou.

„Spôsob, akým sa táto vojna skončí, veľa napovie o možnostiach akýchkoľvek dlhodobých vzťahov,“ povedal Kristersson v rozhovore pre švédske noviny Expressen.

„Nemôžeme hovoriť za ostatných. Samozrejme, môžu existovať aj iné krajiny, ktoré sú pripravené otvoriť obchodné vzťahy a podobne s Ruskom, ale náš základný postoj je skeptický, kým sa nedokáže opak, čo je podľa mňa úplne prirodzené,“ dodal.

Vyslanec

Tieto výrazné rozpory nezostali v Bruseli bez povšimnutia. Inštitúcie EÚ pozorne sledujú sériu verejných vyhlásení a postupujú opatrne.

K zmätku prispieva aj skutočnosť, že tí, ktorí podporujú opätovné nadviazanie vzťahov, zrejme nemajú rovnakú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať.

Minulý týždeň Macron poslal svojho hlavného diplomatického poradcu Emmanuela Bonneho na výpravu do Moskvy. Cesta, ktorú francúzska tlač odhalila až po jej uskutočnení, prebehla  diskrétne s cieľom pripraviť telefonát medzi Macronom a Putinom, ktorí spolu naposledy hovorili v júli 2025.

Táto myšlienka však stroskotala. Bonne sa údajne vrátil s prázdnymi rukami a ruské ministerstvo zahraničných vecí cestu odsúdilo ako „druh patetickej diplomacie“.

Macron neskôr uviedol, že obnovenie dialógu by sa malo uskutočniť bez „príliš veľkého počtu partnerov“ a „s vopred stanoveným mandátom“.

„Mojím želaním je podeliť sa o to s mojimi európskymi partnermi a dosiahnuť dobre organizovaný európsky prístup,“ povedal Macron v rozhovore pre viaceré európske noviny. „Či sa nám Rusko páči alebo nie, Rusko tu bude aj zajtra,“ dodal.

Ak si Francúzsko predstavuje opätovné nadviazanie vzťahov ako interakciu medzi hlavami štátov jeden na jedného, ostatné členské štáty majú iný názor.

Podľa lotyšskej premiérky Eviky Siliňovej (orig. Evika Siliňová, Evika Siliņa) by mal byť osobitný vyslanec EÚ nasadený na účasť na trojstranných rozhovoroch sprostredkovaných USA medzi Ruskom a Ukrajinou, a nie len s Moskvou, a hospodárske sankcie by mali zostať v platnosti.

„Musíme byť pri rokovacom stole, pretože Ukrajinci začali rokovať sami. Prečo by teda Európania nemali rokovať?,“ uviedla.

Šéfka európskej diplomacie  Kaja Kallasová medzitým navrhla, aby si Európania stanovili politické ciele, ktoré by mal každý vyslanec alebo akýkoľvek telefonát dosiahnuť, a až potom podnikli ďalšie kroky. Kallasová tiež spochybnila prínos informačnej kampane , keďže Rusko má tendenciu požadovať pri rokovaniach „absolútne maximum“.

„Momentálne nejde o to, kto to robí, ale skôr o to, ako a čo z toho chceme získať,“ povedala Kallasová.

„Ak si Rusi myslia, že od Američanov dostanú maximum svojich cieľov, prečo by mali chcieť rokovať s Európanmi?“ dodala.

V súkromí úradníci a diplomati EÚ tvrdia, že diskusia sa stala vážnou, ale upozorňujú, že sa stále odohráva na abstraktnej úrovni, bez jasnej štruktúry alebo smerovania. Ostré rozpory medzi hlavnými mestami výrazne zaťažujú diskusie v zákulisí.

Neexistujú žiadne náznaky, kedy by o tejto horúcej otázke mohlo riadne diskutovať 27 lídrov spoločne. Ich ďalší formálny samit je naplánovaný až na 19. marca.

Ktoré mená sa spomínajú?

Na pozíciu budúceho osobitného vyslanca sa už neformálne spomínajú niektoré mená, napríklad Alexander Stubb, fínsky prezident, a Margrethe Vestagerová, bývalá dvojnásobná európska komisárka pre politiku hospodárskej súťaže.

Ďalším severským menom, o ktorom sa hovorí, je Sauli Niinistö, bývalý fínsky prezident, ktorý je autorom Správy EÚ o civilnej a vojenskej pripravenosti. Niinistö ovláda ruský jazyk a počas svojho pôsobenia vo funkcii sa niekoľkokrát stretol s Putinom.

Pre niektorých je teraz opätovné zapojenie sa do konfliktu nevyhnutné. Zábery z trojstranných rokovaní USA, Ukrajiny a Ruska v Abú Zabí bez Európanov za rokovacím stolom len zvýraznili, o čo ide. Pôžička vo výške 90 miliárd eur, ktorú dohodli lídri EÚ na podporu Kyjeva a ktorá si vyžiada vydanie spoločného dlhu, sa považuje za ďalší dôvod na zintenzívnenie diplomacie.

Iní vyzývajú na opatrnosť, obávajú sa, že unáhlený krok k angažovanosti by mohol znamenať riziko, , že sa bude postupovať za chrbtom Ukrajiny a naruší sa spoločný európsky front vybudovaný za posledné štyri roky, ktorý Maďarsko a Slovensko obišli, aby podporili užšie vzťahy s Moskvou.

„Podporujeme akékoľvek diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine, ktoré má oporu v medzinárodnom práve a Charte OSN,“ uviedlo slovenské ministerstvo zahraničných vecí.

„Zo strany EÚ musí byť politický dialóg s Ruskom vedený na základe jednotného stanoviska EÚ, na ktorom sa dohodne všetkých 27 členských štátov,“ dodáva.

Prečítajte si tiež:

• Pred obnovením kontaktov s Moskvou musí Únia podľa Kallasovej vedieť, čo od nej bude požadovať
• Skončí Zelenskyj? Podľa FT sa niečo chystá, a to už koncom februára
• Kaja Kallas má pre Rusko tvrdé podmienky