Hlina zverejnil teóriu, prečo prišiel Matovič s nápadom na niekoľkotýždňový “black-out” krajiny

Bratislava 2. apríla 2020 (HSP/Foto:Facebook)

Alojz Hlina z KDH sa v komentári na sociálnej sieti zameral na to, ako súčasnú krízu s koronavírusom zvláda premiér Igor Matovič a ako ju zvládal bývalý šéf vládneho kabinetu Peter Pellegrini. Hlina upozorňuje, že hrdinom ľudí je zatiaľ len Pellegrini a že masívnejšie testovanie, ktoré sľuboval Matovič, tu zatiaľ nemáme

Podľa Hlinu predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič potrebuje priniesť “niečo epickejšie” ako Pellegrini. “Ak neprinesie niečo epické, bude to P. Pellegrini, ktorý dosiahne silnejší zápis v mozgu nášho občana, že to bol on, kto v začiatkoch epidémie promptne skoro všetko pozatváral a pomohlo to tomu, že Slovensko doposiaľ vcelku dobre zvláda koronavírus.”

V očiach ľudí je podľa slov Hlinu “tým bájnym hrdinom” práve Peter Pellegrini. “A nie Matovič.”

“Igor Matovič ostáva servismenom v bitke, v ktorej do útoku zavelil Pellegríni. A to presvietenie Igor Matovič neznesie. Nemôžete mu zobrať show. Strhnúť svetlá na seba malo zintenzívnenie a vyšší počet testovania. Zatiaľ k nemu neprišlo. Aj keby prišlo, stále by to však emočne bolo málo.”

Hlina tvrdí, že práve kvôli tomu prišiel líder OĽaNO Matovič s nápadom na niekoľkotýždňový “black-out” krajiny. “Marketing vždy a všade. Koaliční partneri sa musia naučiť aj jednu vec týkajúcu sa spolupráce s Igorom Matovičom. Najväčším problémom akéhokoľvek nápadu bude to, že ho nevymyslel alebo neoznámil Igor Matovič.”

“Poslanec Viskupič, ktorý si dovolil zverejniť opatrenia na pomoc ekonomike už o tom niečo vie. Prvá pomoc, ktorá naveľa predsa len nejaká prišla, mala v niečom lepšiu grafiku ako obsah. A tej grafiky sme si užili dosť. Bola v každom štúdiu. Mala možno aj zamaskovať opatrenie, ktoré má s prvou pomocou len málo čo spoločné.”

Hlina dodáva jeden príklad: “Predstavte si, že niekoho zachraňujete, dávate mu prvú pomoc, aby vôbec prežil a k pacientovi do operačky príde aj plastický chirurg a začne mu pichať do pier botox.”

Ako je tomu už zvykom, Hlina si neodpustil kritiku do radov strany Sme rodina, najmä na adresu lídra Borisa Kollára. “Boris Kollár dostal tiež rýchlokurz. Utŕžil tatranku ako malý chlapec, aby pochopil, že slnko je len jedno. Tak, ako ho pokoril Matovič, tak ho nepokorili ani mafiáni, ktorí ho posielali štartovať auto.”

“Spravil chybu, že si dovolil ohlásiť zníženie platov. Nemal to robiť. O pár dní už poslušne stál na tlačovke, na ktorej sa robil marketing z Úradu vlády. Zakladá sa fond, kde môžu politici prispievať. Nuž uvidíme. Marketing vždy a všade a navyše k tomu niečo desivé. Ale to postupne zistíme neskôr. Teraz je dôležité, aby sme tu zostali niektorí pri rozume, keď sme sa už vydali na tú ‘parádnu jazdu’ a skúsili aspoň korigovať úlety,” dodal na záver Hlina.

Blackout

Blackout, alebo tiež vypnutie slovenskej ekonomiky, by prinieslo vážne ekonomické straty, s ktorými by sa hospodárstvo vyrovnávalo ešte niekoľko rokov. Navyše nie je jasné, či by sa podarilo šírenie ochorenia COVID-19 úplne zastaviť. Zhodli sa na tom analytici oslovení TASR. Lepším riešením by podľa nich bolo zachovať všetky výroby, ktoré majú reálny odbyt a kde nehrozí vysoké riziko šírenia pandémie.

„Vystríham pred ním (blackoutom), keďže by išlo o vraždu slovenskej ekonomiky, s následkami ktorej by sme sa museli vyrovnávať zrejme niekoľko rokov. Liečba by bola horšia ako samotná choroba a nie je isté, či by sa ju podarilo zdolať,“ zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

V prípade blackoutu by podľa neho nastali enormné ekonomické straty v podobe permanentnej alebo ťažko obnoviteľnej straty produkčných kapacít. Slovensku by hrozila strata zahraničných trhov, ktoré sú pre našu exportne orientovanú ekonomiku životne dôležité.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž upozornil, že už v súčasnosti niektoré kľúčové firmy na Slovensku stoja, lebo nemajú dostatok objednávok. „Na druhej strane sú tu firmy, ktoré majú odbyt, a tie by som rozhodne nevypínal, pokiaľ by sa situácia nevyvinula ako v Španielsku alebo v Taliansku,“ myslí si Baláž.

Slovensko podľa neho schvaľuje veľmi nákladné opatrenia, ale nemá dostatok prostriedkov. „Nemáme takú centrálnu banku, ktorá tlačí peniaze. Toto môžu robiť USA, ale naša centrálna banka nemá túto právomoc. Musíme byť radi za všetky tie príjmy, ktoré nám firmy a občania pošlú,“ povedal Baláž (viac v článku).

Jaroslav Zajac