Môj profil 
Predplatné
“Aj vojak zabíja. No, čím viac zabíja, tým viac mu je z tej vojny zle a nevie sa dočkať návratu domov a začať robiť iné veci…”
Takto sa vidí 64-ročný lekár Massimo Segato, gynekológ a zástupca primára na oddelení gynekológie v nemocnici v meste Valdagno (Vicenza). Vidí sa ako človek, ktorý bol nútený rešpektovať “nariadenia” (potratový zákon) o deťoch, ktoré sa nikdy nenarodili a ktoré mu ťažia svedomie, pretože “potrat je jedno obrovské zlyhanie, a to vo všetkých aspektoch. Nikdy to nebolo právo, nikdy sme to tak nedefinovali a ani potratový zákon nebol podpísaný s tým, že ho tak zaň máme považovať. Je to vojna, z ktorej sa dvíha žalúdok a ktorej sme sa zaviazali ešte ako mladí študenti. Počul som vtedy o umierajúcich ženách v dôsledku nelegálneho potratu a povedal som si, že som na ich strane. Odvtedy som ukončil tisícky tehotenstiev.”
Svoj prvý potrat si nepamätá, jednoducho preto, že vtedy sa mu na tom nezdalo nič rušivé: “Nepamätám si naň, bol som mladý chalan – 26-ročný, praktikant v nemocnici Borgo Roma vo Verone. Zaúčal som sa… Pre nás to bol zákrok ako každý iný, a v tom čase už prebiehalo ideologické masírovanie mozgov, a my sme sa jednoducho cítili v súlade s tým, za čo sa bojovalo… No roky utekajú a povedomie rastie…”
Predovšetkým vďaka Giuliovi, embryu, o ktorom si bol pred dvadsiatimi rokmi Dr. Segato istý, že ho vysal z maternice istej ženy, no ono tam ostalo ticho, tichúčko. “Bola to najkrajšia chyba v mojom živote,” hovorí Segato slová, ktoré prerozprával aj vo svojej knihe pod názvom Robil som to pre ženy. Vyznania gynekológa. “Keď zistila, že ešte stále je tehotná, tak tá matka bola zúrivá a nahnevaná na mňa. Potom som ju o pár mesiacov stretol s dieťaťom na rukách a bola tou najšťastnejšou ženou na svete a ďakovala Bohu za moju chybu. A na druhej strane, nikdy v živote som nestretol ženu, ktorá by bola po potrate šťastná.” Rovnako, ako uisťuje, že nikdy nevidel šťastného lekára: “Nejestvuj lekári potratári, všetci sme proti potratom, len niektorí z nich si túto ťarchu nesú na pleciach. Tieto pocity prežívajú všetci moji kolegovia, či už o tom vravia alebo nie. Ja som sa len o nich rozhovoril.”
Dodnes však odoláva silnému pokušeniu “uplatniť si výhradu vo svedomí” ako tak urobilo 70% talianskych gynekológov, pretože mu v tom bránila silná laická “viera” v taliansky potratový zákon (č. 194), ktorý sa podľa neho zrodil preto, aby v skutočnosti “umenšil počet potratov a ukončil drámu nelegálnych potratov” (ktorých počet bol v skutočnosti niekoľko stonásobne až tisícnásobne nadhodený, ako upozorňuje taliansky novinár Socci, pozn. red.). Nič sa nerobí s príčinami, ktoré vedú matky k tým najneprirodzenejším rozhodnutiam, a tie sa následne utápajú v samote. “Bolesť po potrate ostáva navždy a bude ju mučiť navždy, obzvlášť, keď bude mať ďalšie deti, ktoré porodí. Vtedy neprestane myslieť na to nenarodené…”, hovorí narovinu Segato.
“Dnes je 85% gynekológov žien a keď tie raz budú mať svoje deti, tak budú mať vážny problém praktizovať potraty”, upozorňuje Segato. “Mnoho mojich kolegýň si práve po svojich vlastných pôrodoch začalo uplatňovať výhradu vo svedomí, a to nie preto, že by boli proti potratovému zákonu, ale už to jednoducho nedokázali”, hovorí pohnuto gynekológ a pokračuje, “skutočne nie je ľahké robiť tieto zákroky. Mám obrovský rešpekt voči mojim kolegom, ktorí si túto výhradu uplatňujú. Nedovolím si ich za to kritizovať”.
V súvislosti s kritikou, ktorá sa v Taliansku rozmohla voči gynekológom, ktorí si výhradu vo svedomí uplatňujú, čím údajne porušujú práva žien, tvrdí, že nie je pravdou, že by bol nedostatok zamestnancov, ktorí by boli ochotní vykonávať potrat. “Je to falošná ideológia. Ešte som nikdy nevidel matku “donútenú” ponechať si svoje dieťa kvôli nedostatku potratárov. Ak by sa to stalo, bolo by to miliónové víťazstvo”, usmial sa lekár po prvýkrát počas rozhovoru, ktorý ho stál veľa: “Táto téma je pre mňa utrpením.”
Hoci si gynekológ Segato nikdy neuplatnil výhradu vo svedomí, už desať rokov potraty nepraktizuje. “A verte mi, určite mi nechýbajú.”
