Geopolitická prémia drží zlato vysoko, dôvody na pokles sú dnes vzácne

Ako upozorňuje analytik 365.bank Tomáš Boháček, dnešný trh so zlatom formuje kombinácia geopolitického napätia a strategického správania centrálnych bánk, pričom tieto faktory už nemožno oddeliť. Spoločne vytvárajú mechanizmus, ktorý udržiava cenu zlata na historicky vysokých úrovniach aj po mimoriadne silnom raste v predchádzajúcom roku. Po zhodnotení približne o 70 % v roku 2025 sa cena zlata prehupla cez hranicu 5 100 dolárov za trojskú uncu a krátkodobé výkyvy čoraz viac reagujú na politické vyjadrenia a globálnu neistotu.

Geopolitika je pritom podľa Boháčka hlavným spúšťačom tohto vývoja. Nejde len o správanie finančných investorov, ale o širší posun vnímania globálneho finančného systému. Pretrvávajúce konflikty, fragmentácia svetového obchodu, oslabovanie multilaterálnych inštitúcií a rastúce napätie medzi veľmocami zvyšujú nedôveru voči existujúcej ekonomickej architektúre. Túto neistotu ešte prehlbuje návrat Donalda Trumpa do centra globálnej politiky, keďže trhy opäť zohľadňujú riziko nepredvídateľných ciel, obchodných vojen a jednostranných rozhodnutí. Skúsenosť z rokov 2018 a 2019 zostáva v pamäti investorov a dnes sa premieta do systematickej snahy znižovať politické riziko v portfóliách, a to nielen v súkromnom, ale aj v inštitucionálnom sektore.

Práve tu sa geopolitika priamo prepája s druhým kľúčovým faktorom rastu cien zlata, teda dopytom zo strany centrálnych bánk. Tie podľa analytika nekupujú zlato kvôli krátkodobej výnosnosti, ale ako strategickú poistku proti geopolitickej fragmentácii a rastúcemu sankčnému riziku. V rokoch 2023 až 2025 sa ich čisté nákupy pohybovali v rozmedzí 800 až 1 000 ton ročne a začiatok roka 2026 zatiaľ nenaznačuje zmenu tohto trendu. Ide najmä o krajiny mimo jadra vyspelých ekonomík, ktoré sa snažia znížiť závislosť od amerického dolára a chrániť sa pred politickým tlakom či zmrazovaním aktív. Medzi najaktívnejších kupcov patrí aj Poľsko, kde Poľská národná banka schválila plán nákupu ďalších až 150 ton zlata, čím by sa jej rezervy mohli priblížiť k hranici 700 ton a zaradiť krajinu medzi desiatku štátov s najväčšími zlatými zásobami na svete.

Dopyt centrálnych bánk tak už nemožno vnímať ako bežný technický faktor trhu. Ide o inštitucionalizovaný geopolitický dopyt s dlhodobým charakterom, ktorý je len málo citlivý na cenu a výrazne znižuje pravdepodobnosť hlbších a trvalejších poklesov. Práve táto kombinácia geopolitického stresu a systematických nákupov vytvára pod cenami zlata pevný základ, aký v minulých cykloch chýbal.

Menová politika do tohto obrazu vstupuje až v ďalšom slede. Očakávania, že Fed, ECB a ďalšie centrálne banky budú v roku 2026 postupovať opatrne, znamenajú, že reálne úrokové sadzby zostávajú nízke alebo len mierne pozitívne. To síce znižuje náklady držby zlata a podporuje investičný dopyt, no samo osebe by aktuálne cenové úrovne nevysvetlilo. Menová politika dnes skôr zohráva stabilizačnú úlohu, ktorá umožňuje, aby sa geopolitická a inštitucionálna prémia v cene zlata udržala.

Situáciu ďalej zosilňuje aj ponuková strana trhu. Globálna ťažba zlata rastie len tempom približne 1 až 2 % ročne a nové projekty sú kapitálovo náročné a časovo vzdialené. Trh tak nedokáže pružne reagovať na zvýšený dopyt vyvolaný geopolitickými šokmi či nákupmi centrálnych bánk, čo znamená, že dodatočný dopyt sa premieta priamo do cien.

Napriek extrémne silnému rastu zatiaľ podľa Boháčka nemožno hovoriť o konci zlatého príbehu. Skôr ide o fázu zvýšenej volatility, v ktorej budú krátkodobé korekcie v rozsahu 10 až 15 % prirodzené a z analytického pohľadu zdravé. Pokiaľ však zostane geopolitické prostredie fragmentované a centrálne banky budú pokračovať v dopĺňaní rezerv, strategické dôvody držby zlata nezmiznú. Prémia za geopolitickú neistotu a systémové riziko tak bude aj naďalej hlavným motorom nielen zlata, ale aj ďalších drahých kovov. V prostredí zvýšenej neistoty sa opäť dostáva do popredia ich stabilizačná úloha v investičných portfóliách a odkladanie nákupov môže podľa analytika znamenať len to, že ochrana pred rizikom bude v budúcnosti drahšia.