Môj profil 
Predplatné
Zvolen 27. júla (TASR,HSP/Foto:TASR)
Zlato, ktoré nedávno objavili a vymedzili v lokalite Biely vrch pri Detve, by sa malo vyťažiť. Ložisko, ktoré je v súčasnosti najväčším známym na Slovensku, je ekonomicky významné a prinesie profit nielen ťažiarskej spoločnosti, ale aj štátu a obyvateľom regiónu. Pre TASR to uviedol vedecký pracovník Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Stanislav Jeleň.
Podľa jeho slov tento názor nezdieľa len on, ale aj viacerí slovenskí odborníci na zlato. „To, že sa objavilo také významné ložisko, je úspech najmä novej generácie geológov, ktorí dokázali na základe predbežných výsledkov prieskumu zistiť všetko podstatné o ňom a vypočítali, že v lokalite sa nachádza až 80 ton zlata, z toho vyťažiteľných môže byť asi 25 ton,“ uviedol.
Cena zlata už klesať veľmi nebude
Ložisko je podľa neho ekonomicky veľmi zaujímavé. Cena zlata totiž v súčasnosti dosahuje približne 1600 USD za trójsku uncu a klesať už veľmi nebude. „Navyše, svetový dopyt po zlate dnes predstavuje asi 4000 ton za rok, pričom sa vyťaží len asi 2500 ton,“ pripomenul.
Ako dodal, pri týchto číslach sa bude každá ťažobná spoločnosť snažiť využiť všetky prostriedky na to, aby sa zlato v lokalitách, kde je vo vysokom množstve, vyťažilo. „Mal by sa však nájsť kompromis medzi štátom, spoločnosťou a zainteresovanými v danom území,“ pripomenul.
Profit pre štát vo forme odvodov a daní by podľa údajov ťažobnej spoločnosti EMED Slovakia mohol dosiahnuť asi 170 miliónov eur, ďalšími 13 miliónmi eur chce prispieť na podporu regiónu.
Lúhovanie kyanidom je údajne bezpečné
Metódu lúhovania kyanidom, ktorú chce banská spoločnosť v prípade ťažby na Bielom vrchu použiť, považuje Jeleň za bezpečnú. „Kyanidy sú odbúrateľné priamo v prostredí. Terén sa môže nakoniec zrekultivovať a premeniť napríklad na vodnú plochu na potápačské účely,“ podotkol.
Odhadované zásoby zlata v celej zemskej hydrosfére, ktorú tvoria rieky, moria a oceány, sa pohybujú na úrovni 20 miliónov ton. Za celú históriu ľudstvo vyťažilo asi 200.000 ton zlata. Vlani to bolo napríklad 2500 ton, pričom najviac, 314 ton, získala zo zeme Čína. V našej dodnes jedinej činnej bani v Hodruši sa od roku 1992 vyťažilo asi päť ton tohto vzácneho kovu. Geológovia pritom vedia asi o 200 ložiskách a výskytoch zlata na Slovensku.
Značná časť ľudí z Podpoľania však s uvedenými argumentmi nesúhlasí, dokonca aj časť miestnych samospráv. V apríli 2012 odpísalo petíciu proti ťažbe na Bielom vrchu 11.185 obyvateľov Detvy a okolia. Firme EMED Slovakia nedôverujú. Predseda občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato Roman Podhradský na mítingu 5. apríla 2012 nazval spoločnosť EMED Slovakia malou firmičkou a odkázal jej: “My nepotrebujeme vašich pár zlatiek. Nepotrebujeme vašich pár pracovných miest. Nepotrebujeme vás!”
Dôvodom obáv je práve ťažba prostredníctvom uvoľnovania zdraviu škodlivého kyanovodíka. Zlato sa totiž pri Detve nenachádza vo forme zlatých žíl, čí nugetov, ale je rozptýlené v hornine. Jeho jediná ekonomicky výhodná cesta spracovania je rozmlieť horninu vo vodnom roztoku kyanidu draselného, ktorý urýchľuje vyplavovanie zlata. Aby sa predišlo vzniku kyanovodíka, je kyanid draselný za použitia vápna alebo hydroxidu sodného neutralizovaný. Technologicky relatívne bezpečný postup separácie zlata však pochopiteľne nevylučuje riziko ľudského zlyhania, či nedbanlivosť ťažobnej spoločnosti, ktoré vedú k ekologickým haváriám.
