Kardinál Semeraro: Mučeníctvo je univerzálnou gramatikou nádeje

Kardinál-prefekt s úsmevom spomenul názov knihy, ktorá toto dikastérium s nadsádzkou nazýva „továreň na svätých“. S odkazom na sv. Ambróza a Origena to uviedol na pravú mieru: „My však svätých nevyrábame; oni rozkvitajú v Cirkvi,“ ktorú spomínaní teológovia prirovnávali k pestrofarebnej záhrade, v ktorej „vyrastajú fialky veriacich, ľalie panien i ruže mučeníkov“ a kde „najkrajším kvetom je Kristus“.

Kardinál Semeraro spomenul pápeža Františka, ktorý v rámci tohto dikastéria zriadil spomínanú Komisiu pre nových mučeníkov – svedkov viery. Jej zriadením sa podľa kardinála-prefekta nezmenila podstata dikastéria, ale „rozšírili sa jeho obzory“. Udržiavanie živej pamäti na svedkov viery, ktorí obetovali vlastný život, má podľa kardinála trojaký význam.

V prvom rade je to skutočnosť, že „svätosť je viac než udalosť kanonizácie“. To, že sa v roku 2026 neuskutočnilo žiadne svätorečenie, neznamená, že by neexistovali „často skryté, mnohokrát anonymné príklady skutočne žitej svätosti, ktoré patria k živému dedičstvu Božieho ľudu“. Katalóg nových mučeníkov, ktorý je dielom spomínanej komisie, nenahrádza úlohu Martyrologia, t. j. oficiálneho zoznamu svätých a svätíc, ale – ako povedal sv. Ján Pavol II. – „zviditeľňuje vysokú úroveň kresťanského života“ tých, ktorých pápež František nazval „svätými zo susedstva“.

Z toho vyplýva druhý aspekt, a to „bytostne ľudská hodnota svätosti“, lebo „mučeníci nepatria len do dejín Cirkvi, ale aj do dejín ľudstva“, keďže ukazujú, „do akej výšky môže ľudská bytosť vyrásť, ak v nej má svoj domov láska“. Kardinál Semeraro tiež pripomenul slová Benedikta XVI.: „Schopnosť znášať utrpenie z lásky k pravde je mierou ľudskosti.“ (Spe salvi 39) Mučeníctvo, dodal kardinál, „neoslavuje bolesť, ale svedčí o láske, ktorá robí bolesť plodnou“. Ľudský potenciál sa napĺňa v živote a smrti tých, ktorí „uprednostnili pravdu pred klamstvom, vernosť pred konvenciami, svedomie pred kompromisom“.

Na treťom mieste potom kardinál Semeraro zdôraznil ekumenický rozmer mučeníctva. Spoločenstvo v mučeníctve ako spoločenstvo vo viere, o ktorom svedčí obeta vlastného života, je „ekumenizmom, ktorý nevznikol za písacím stolom, ale zrodil sa z vernosti evanjeliu“. Toto spoločné mučeníctvo, ktoré pápež František nazval „ekumenizmom krvi“, predchádza teologickým diskusiám a prekonáva ich.

Na záver kardinál-prefekt pripomenul, že uchovávanie pamiatky mučeníkov v živej pamäti, čomu má slúžiť spomínaný Katalóg nových mučeníkov, sa netýka ani tak minulosti, ako skôr budúcnosti: „Nehľadíme do minulosti s nostalgiou, ale do budúcnosti so zodpovednosťou.“ Súhrn príbehov súčasného mučeníctva je pre celý svet „gramatikou nádeje“.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk