Desaťtisíce Ukrajincov pred tromi rokmi, krátko po začatí konfliktu na domácom území, utieklo do európskych krajín a aj Francúzka. Teraz nevedia, čo bude ďalej : Francúzska vláda im totiž zoškrtala rozpočet a klesá im aj politická podpora.

Kým krajiny ako Nemecko a Poľsko naďalej prijímajú väčšinu ľudí utekajúcich pred konfliktom, Francúzsko poskytuje v rámci „dočasnej ochrany“ EÚ útočisko len 55 000 Ukrajincom, zatiaľ čo v samotnom Nemecku je ich 1,18 milióna.

Od marca 2022 umožňuje spomínaný „dočasný ochranný status“ obísť Ukrajincom tradičný azylový proces a rýchlo získať francúzske práva – ako sú napríklad  pracovné povolenia, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka pre deti a príspevok pre žiadateľov o azyl vo výške až 426 eur mesačne.

Tento program mal pôvodne vo Francúzsku skončiť v marci 2025, bol však predĺžený do marca 2026 z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu na ukrajinskom území.

Vzhľadom na pretrvávajúcu vojnu a rastúci ekonomický tlak je však pre francúzsku vládu čoraz náročnejšie pokračovať v podpore ukrajinských utečencov.

Francúzsko „došlo do konca“

Jedným z hlavných problémov je bývanie. Bezprostredne po začatí konfliktu  Francúzsko poskytlo Ukrajincom viac ako 19 500 miest v núdzových ubytovacích zariadeniach. Podľa mimovládnej organizácie La Cimade sa však tento počet odvtedy postupne znižuje – na 13 000 miest v roku 2023, 9 000 v roku 2024 a 4 000 v roku 2025.

Štát tiež zaviedol programy sprostredkovania nájmov známe ako ILM, ktoré umožňujú firmám či organizáciám ale aj mimovládnym organizáciám prenajímať svoje súkromné priestory znevýhodneným ukrajinským rodinám. K dispozícii bolo spočiatku približne 30 000 domov, tento systém však teraz tiež zlyháva.

Podľa vládneho bulletinu, ktorý v decembri 2024 zaslal francúzsky premiér François Bayrou, v roku 2025 bude financovaných len 11 000 miest v rámci programu ILM – a to je teda oveľa menej, ako je potrebné.

Ďalším problémom je, že organizácie, ktoré poskytujú utečencom bytové priestory, musia najskôr vynaložiť značné finančné prostriedky z vlastných zdrojov, aby ich vôbec mohli prenajať – prerobiť kancelárske či skladové priestory na byty si vyžaduje značné investície. Vzhľadom na hospodársku recesiu sú rozpočty týchto organizácií na pokraji vyčerpania.

Nadia Sollogoubová, poslankyňa Senátu a predsedníčka senátnej skupiny „Priateľstvo Francúzska a Ukrajiny“ , sledovala tento vývoj.

„V rokoch 2023 a 2024 tieto združenia uhradili náklady na bývanie vopred, ale keďže štát sa nachádzal vo finančnej núdzi, boli im náklady preplatené až 30. decembra každého roka, a navyše nie v plnej výške,“ povedala pre Euronews.

„Obávam sa, že niektoré organizácie kvôli tomu prestanú Ukrajincom pomáhať. Skutočnosť, že štát im dlho nevracia peniaze za vynaložené náklady, ich stavia do veľkých finančných ťažkostí a problémov s platobnou schopnosťou a likviditou,“ uviedla.

Vzhľadom na ubúdajúce finančné prostriedky sa humanitárne organizácie pôsobiace vo Francúzsku obávajú krízy.

„Utečenci sú veľmi znepokojení, pretože podpora sa vyčerpala a vo Francúzsku prežívame veľkú finančnú krízu, takže naozaj nevedia, čo bude ďalej. Predtým to bývalo veľmi kontrolované, ale teraz sme sa naozaj dostali na koniec tohto systému,“ povedala Sollogoubová.

Niektoré ukrajinské rodiny podľa nej teraz žijú v strachu, že prídu o strechu nad hlavou. Na jeseň 2024 mimovládne organizácie bili na poplach po tom, ako niekoľko rodín na východe Francúzska od agentúry ILM dostalo nariadenie opustiť ubytovanie. Vďaka mediálnej pozornosti, aktivizmu a lobingu im nakoniec bolo povolené zostať, ale tento precedens bol podľa Violety Moskalu, ktorá vedie francúzsko-ukrajinské združenie v regióne, veľmi znepokojujúci.

Dočasná ochrana alebo azyl?

Francúzsko navyše testuje právny rámec systému dočasnej ochrany. Francúzske orgány tlačia ukrajinských utečencov, aby v krajine požiadali o azyl.

Utečenci v rámci dočasného systému nemajú nárok na určité druhy sociálnej pomoci, ako je RSA (aktívny solidárny príjem) alebo pomoc pre zdravotne postihnutých. A čím dlhšie vojna trvá, tým viac sa dočasná ochrana začína podobať skôr na trvalý pobyt.

Nadia Sollogoubová presadzuje zmenu. „Predložila som návrh zákona, ktorý bude 14. mája prerokovaný v Senáte,“ povedala.

„Umožnil by tým, ktorí zostávajú v režime dočasnej ochrany a IML, mať rovnaké sociálne práva, ako keby im bol udelený azyl… s tým rozdielom, že sa budú môcť vrátiť domov,“ vysvetlila.

Kritizuje tiež nejednoznačné vyhlásenia vlády: „Na národnej úrovni vláda naďalej hovorí: ‚Sme tu pre vás, naši ukrajinskí bratia, vítame vás s otvoreným náručím‘, ale keď prišlo na rozhodnutie o rozpočte na rok 2025, nedostali sme prostriedky na ich ubytovanie.“

Podľa portálu Statista Francúzsko od januára 2022 vynaložilo na prijatie ukrajinských utečencov 4,32 miliardy eur.

V februári parlament prijal dlho očakávaný a kontroverzný rozpočtový plán na rok 2025, ktorého cieľom je znížiť rozpočet o 30 miliárd eur a zároveň zvýšiť daňové príjmy  o 20 miliárd eur, aby sa deficit Francúzska v tomto roku obmedzil na 5,4 % HDP.

Zatiaľ čo štátom financované programy podpory zápasia s ťažkosťami, stále viac Ukrajincov žiada o azyl.

V roku 2024 Francúzsko prijalo viac ako 11 800 žiadostí o azyl od Ukrajincov, čo je štyrikrát viac ako v predchádzajúcom roku. Ukrajina sa tak stala druhou najväčšou krajinou odkiaľ prichádzajú žiadatelia o azyl, hneď po Afganistane. To však so sebou prináša ďalšie komplikácie.

„Naše štátne služby sú už teraz zahltené žiadosťami o azyl,“ povedala Sollogoubová. „Získanie týchto dokumentov trvá dosť dlho. Navyše nerobíme to, čo sme pôvodne chceli,“ dodala. Pôvodným cieľom, ako zdôraznila, bolo vytvoriť Ukrajincom podmienky na návrat domov po skončení vojny, nie tlačiť ich do dlhodobého azylu.

Na rozdiel od dočasnej ochrany (dočasný ochranný status), štatút utečenca bráni jeho držiteľovi vrátiť sa do svojej domovskej krajiny.

Vidieť to aj inde

Podľa Európskej agentúry pre azyl sa záujem Ukrajincov o návrat do svojej krajiny výrazne znížil, a to z 52 % v roku 2023 na 31 % v roku 2024.

Hoci Francúzsko priamo neznižuje podporu ukrajinským utečencom, je to náznak širšej zmeny viditeľnej na celom kontinente – k postupnému znižovaniu podpory ukrajinským utečencom dochádza vo viacerých členských štátoch Európskej únie.

V decembri 2024 švajčiarsky parlament obmedzil dočasnú ochranu len pre osoby z napadnutých alebo okupovaných oblastí Ukrajiny. Nemecko a Estónsko tiež obmedzili pomoc a prístup k službám pre Ukrajincov.

Prečítajte si tiež:

• Londýn „zmiernil“ plány na vstup vojsk na Ukrajinu
• Energetická kríza v EÚ: Honba za slobodou na úkor vlastnej peňaženky. Maďarsko a Slovensko sú mierne na koni