Marie-Anne a Nicolas sú dvaja takíto konvertiti z islamu. Obaja boli pokrstení tento rok na Veľkú noc. Podobne ako mnoho iných, ktorí prestúpili od svojej moslimskej viery, je ich cesta rovnako náročná ako poučná pre ostatných.

Príbeh Marie-Anne

Práve počas sprevádzania umierajúceho manžela z Alžírska do nemocnice v Belgicku v roku 2015 bola Marie-Anne (Marie-Anne je jej krstné meno, jej občianske meno zostane anonymné) ohromená ľudskosťou a súcitom, ktoré jej preukázala katolícka zdravotná sestra. A to až do takej miery, že chcela “vedieť viac” o Ježišovi. Svoj príbeh porozprávala pre National Catholic Register, spravodajského partnera CNA.

Tento smäd po Kristovi, ktorý sa v priebehu rokov stal neuhasiteľným, vzbudil podozrenie jej rodiny v Alžírsku. Keď ovdovela a bola zasľúbená mužovi, ktorý ju mal “prevychovať” v moslimskej viere, opustila prestížne postavenie a materiálne pohodlie a utiekla so svojimi dvoma deťmi do Francúzska, kde absolvovala katechumenát, a teda uvedenie do kresťanského života a viery.

Príbeh Nicolasa

A práve taká istá príťažlivosť výrazného vzťahu kresťanstva k dobročinnosti a láske k blížnemu, ktorá nepozná rozdiely, viedla Nicolasa k prijatiu katolíckej viery a návratu do svojej vlasti. Nicolas je pôvodom Francúz, ktorý v roku 2008 vo veku 26 rokov konvertoval na islam a potom emigroval do Indonézie. Jeho obrátenie na kresťanstvo začalo v roku 2017 a vyvrcholilo v parížskej bazilike Sacré-Coeur, kde sa modlil pri soche svätej Terézie z Lisieux . Konvertovanie napokon vyústilo do rozvodu s moslimskou manželkou. Odcudzili sa mu aj jeho dve deti, ktoré zostali v Indonézii.

Povedal, že v Indonézii zďaleka nie je ojedinelým prípadom. Stretol sa tam s mnohými bývalými moslimami, ktorí konvertovali na kresťanstvo bez toho, aby mohli svoje nové náboženstvo oficiálne zaregistrovať, keďže apostáza (odpadlíctvo) je v islame zakázaná.

„Mal som možnosť pozorovať, že občianska vojna v Sýrii a najmä vzostup ISIS vyvolali vlnu odpadlíctva(apostázy), často v prospech kresťanstva,“ povedal Nicolas.

“Vietor v dome islamu”

Súvisí to s rozsiahlou štúdiou misionára Davida Garrisona, ktorú predstavil vo svojej knihe “Vietor v dome islamu” z roku 2014. V knihe autor odhaduje, že za posledné dve desaťročia konvertovalo na kresťanstvo na celom svete 2 až 7 miliónov moslimov. Toto smerovanie autor nazýva “najväčším obrátením moslimov ku Kristovi v dejinách”.

Tak ako si miestne cirkvi v Európe začínajú uvedomovať potrebu vhodne reagovať na návrat mladých ľudí ku katolicizmu prostredníctvom tradicionalistických a charizmatických spoločenstiev, začínajú uvažovať aj o tom, ako prijať početné konverzie z islamu.

Parížska arcidiecéza v roku 2020 zriadila pastoračnú službu Ananie, ktorej cieľom je nasmerovať nových konvertitov z islamu do farností vhodných pre ich potreby. Ananie má tiež za úlohu pripraviť kňazov a veriacich, aby ich čo najlepšie prijali.

Ananie

Otec Ramzi Saadé, ktorý vedie službu Ananie v Paríži, odhaduje, že 10 až 20 % tých, ktorí budú na Veľkú noc pokrstení v arcidiecéze hlavného mesta, sú konvertiti z islamu. Poukazuje na to, že hoci neexistujú oficiálne údaje, ktoré by umožňovali presný odhad, určite ide o exponenciálny jav. Jeho svedkom je priamo na mieste.

„V parížskej arcidiecéze bude od tohto do budúceho roka pokrstených približne 50 ľudí, ktorí prešli službou Ananie. Počul som však o mnohých ďalších katechumenoch z islamu, s ktorými nie som v kontakte,“ povedal Saadé.

Tento nárast počtu krstov konvertitov z islamu je súčasťou všeobecného trendu prudkého nárastu krstov mladých dospelých vo veku od 18 do 25 rokov vo Francúzsku. Nárast počtu nových katechumenov za rok 2024 presiahol 30 %, zatiaľ čo v roku 2023 to bolo 28 %.

Uprostred zmätku, ktorý spôsobilo ich nepredvídané obrátenie, čelili Marie-Anne a Nicolas aj výzve začleniť sa do nových katolíckych spoločenstiev.

V tomto procese zohrala kľúčovú úlohu sieť Ananie. Ananie týmto novým konvertitom ponúkla zázemie vďaka týždennej stredajšej omši. Po omši nasledoval čas štúdia a priateľského dialógu medzi bývalými moslimami.

„Vo svojej novej farnosti som pociťoval akúsi odmeranosť kvôli svojej minulosti,“ spomína Nicolas. „Hoci som pôvodom Francúz, trvalo mi dlho, kým som sa cítil integrovaný. Cítil som sa veľmi izolovaný a stretnutie s projektomAnanie mi veľmi pomohlo,“ dodal.

Nesprávny prístup

Práve preto, aby sa v mnohých katolíckych farnostiach kompenzovala nedostatočná príprava na prijímanie konvertitov z islamu, vznikol projekt siete Ananie. Svoju žiadosť otec Ramzi Saadé adresoval vtedajšiemu parížskemu arcibiskupovi Michelovi Aupetitovi. Maronitský kresťan pôvodom z Libanonu bol v roku 2018 vysvätený za kňaza v maronitskej cirkvi. Maronitská cirkev je v spoločenstve s Rímom, a do projektu Ananie prináša neoceniteľné skúsenosti z terénu.

Saadého poslaním je prijímať nových konvertitov a nasmerovať ich do vhodných farností. Prostredníctvom webovej stránky siete ponúka aj “vademecums” (“príručky”) pre farnosti a osoby sprevádzajúce katechumenov, ako aj školiace videá.

„Uvedomil som si, že mnohí noví konvertiti z islamu opustili Katolícku cirkev nie preto, že by k nim boli veriaci nevľúdni. Ale preto, že sa často chcú prejaviť tak priaznivo voči islamu, že im prídu vysvetliť, že uctievame toho istého Boha. Tvrdia, že napokon nie je potrebné stať sa kresťanom, aby sme mali prístup k spáse,“ povedal Saadé. Zdôraznil, že tento nesprávny prístup sa týka tak duchovných, ako aj laikov.

„Mnohí z tých, ktorí sa pridávajú ku Kristovi, to však robia s rizikom vlastného života. Niektorí opustili svoje krajiny, boli zavrhnutí svojimi rodinami. Sú v skutočnom nebezpečenstve – to posledné, čo potrebujú, je byť nasmerovaní naspäť k svojej moslimskej identite,“ povedal.

Podľa jeho názoru medzináboženský dialóg, ktorý cirkevné autority realizovali v posledných desaťročiach bol veľmi prospešný pre vzájomné porozumenie kultúr a národov. Dialóg však môže byť niekedy aj zdrojom nedorozumení, pokiaľ ide oznamovaciu povinnosť kresťanov na Západe.

„Mnohí ľudia islamského pôvodu, ktorí prichádzajú do farnosti, aby sa stali kresťanmi, sú často prijímaní spôsobom, ktorý nezodpovedá ich situácii. Akoby boli stále moslimami, hoci v skutočnosti nimi už nie sú,“ pokračoval.

Strach z urážky

Podľa maronitského kňaza je v súčasnosti pre cirkevnú hierarchiu najnaliehavejšie vyjasniť si svoj postoj k prijímaniu nových konvertitov. A to najmä v Európe, kde neustále narastá imigrácia z moslimských krajín.

„Nesmieme sa báť tvrdiť, že Cirkev je tu na to, aby na konci dlhej cesty slobody, ktorou je katechumenát, pokrstila tých, ktorí chcú byť pokrstení. Nesmieme sa báť nastoliť otázky týkajúce sa slobody svedomia u moslimských predstaviteľov a konkrétne sa ich pýtať, čo možno urobiť na úrovni vzdelávania a rodín, aby sa predišlo nátlaku a represáliám, ktoré zažívajú tí, ktorí sa stretávajú s Kristom a chcú ho nasledovať,“ dodal Saadé.

Poukázal tiež na to, že hľadanie konsenzuálneho dialógu je typicky západný prístup, ktorý východná arabská kultúra často nechápe. V západnej kultúre je napätie synonymom autentického dialógu, ako nevyhnutného základu konštruktívnej výmeny názorov.

„Ak sa my, kresťania, budeme hanbiť za svoju identitu, zanikneme tvárou v tvár expanzívnemu islamu na Západe, ktorý nás núti klásť si otázky,“ povedal.

„Ježiš sám, prekonávajúc nedostatky a nedokonalosti ľudských situácií, nikdy neprestáva zasahovať, aby sa dotkol sŕdc,“ poznamenal Saadé.

Prijatie

Keď sa Nicolas 31. marca pripravoval na prijatie do Katolíckej cirkvi, mal radosť z toho, že jeho otec, celoživotný ateista, sa po prosbe o príhovor svätej Terézie z Lisieux náhle a nevysvetliteľne vyliečil z rakoviny. Otec mu sľúbil, že sa zúčastní na jeho krste a bude ho podporovať na ceste viery. V Indonézii už jeho deti našli katolícky kostol, kde sa bude môcť zúčastniť na svätej omši počas svojej najbližšej návštevy.

Deti Marie-Anne, ktoré sa od príchodu do Francúzska držali svojej moslimskej identity, sa napriek tomu rozhodli sprevádzať svoju matku na krst v bielom oblečení a absolvovať hodiny katechézy, aby sa k nej lepšie pripojili v tom, čo prežíva na svojej ceste viery.

„Vždy som sa cítila vinná za to, že som svoje deti odrezala od rodiny. Bolo to pre ne veľmi ťažké. Môj syn, ktorý má teraz 14 rokov, ma však nedávno upozornil, že v Alžírsku som po smrti ich otca bola osamotená viac ako kedykoľvek predtým,“ povedala Marie-Anne s dojatím.

„Veľmi múdrymi slovami sa ma opýtal, čo je pre mňa rodina. Pripomenul mi, že moja nová duchovná rodina vďaka láske a starostlivosti, ktorou nás troch obklopuje, už dávno prekročila pokrvné zväzky. Viem, že Pánova milosť pôsobí aj v ich srdciach, a nič ma nemôže viac potešiť, keď sa pripravujem na vstup do nového života prostredníctvom krstu,“ dodala.

Prečítajte si tiež :

• Náboženská (ne)sloboda na Západe