Náboženská (ne)sloboda na Západe

Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa aj slobodu zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

Pôst je súkromný, až intímny náboženský úkon. Francúzska futbalová federácia takto svojím rozhodnutím porušila citovaný článok a vyvolala kontroverzné reakcie. Krajina sa pritom zvyčajne prezentuje ako liberálna demokracia, teda zriadenie, ktoré rešpektuje a ctí slobody a práva jednotlivcov, vrátane praktizovania ich viery.

Očividne tu platí pravidlo „odtiaľ-potiaľ“.

Ide o typický príklad pokrytectva liberálov: rešpektujeme inakosť, ale len v prípadoch, ktoré sa hodia do nášho obrazu sveta. Dovolíme napríklad súťažiť v športových disciplínach mužovi, ktorý sa „cíti“ ako žena, so ženami, prípadne postavíme tretí záchod pre nerozhodných („genderovo fluidných“), alebo obmedzíme premávku v hlavnom meste tak, aby mali bicykle viac miesta, než autá, no zároveň nedovolíme veriacemu vykonávať pôst – teda skutok, ktorý je považovaný spomedzi pilierov islamu za ten najvýznamnejší.

Môžeme namietnuť, že futbalová federácia si určuje vlastné pravidlá, a že má na to právo. Ale svoje práva má aj dotknutý futbalista; práva garantované samotnou OSN. Čie právo je potom vyššie? Právo jednotlivca na vykonávanie aktov jeho viery, alebo právo športovej organizácie – ktorá patrí pod štát zaviazaný dodržiavať Všeobecnú deklaráciu ľudských práv – zakazovať mu to?

A kto to rozhodne?

Tu sa plne odhaľuje nekonzistentnosť, deravosť a selektívnosť liberálneho svetonázoru.

Prečítajte si tiež:

• Silné a odvážne slová obľúbeného hráča amerického futbalu