Tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že podmienkou účasti európskych krajín na mierových rokovaniach o Ukrajine je preukázanie ich skutočnej pripravenosti prispieť k urovnaniu konfliktu. Vo štvrtok špeciálny vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff poukázal na možnosť zapojenia zástupcov európskych krajín do trojstranných rokovaní.
Predseda Európskej rady António Costa následne informoval o zložení delegácie Európskej únie na rokovaniach o Ukrajine. Je však veľmi otázne, či sa samotná táto delegácie dokáže dohodnúť na jednotnom a hlavne konštruktívnom postupe a kompromisoch, alebo bude pokračovať v kurze európskych jastrabov na ďalšiu podporu Zelenského režimu a pokračovanie vojny do posledného Ukrajinca. Tento sedemčlenný európsky tím mierových vyslancov pre konflikt na Ukrajine sa teda teraz musí dohodnúť nielen na stratégii, ako postupovať voči Rusku, ale zjavne aj USA, ktoré sa na rozdiel od militantných európskych elít aspoň navonok snaží hľadať kompromisnú cestu k ukončeniu konfliktu, ktorého však stále zostávajú aktívnym účastníkom.

Superhrdina sa nenašiel…
Niektorí európski lídri si želali, aby sa predsa len objavil nejaký „superhrdina“ medzi vyjednávačmi, ktorý by sa postavil proti Vladimírovi Putinovi a Donaldovi Trumpovi, zabezpečil spravodlivú mierovú dohodu pre Ukrajinu podľa predstáv európskych elít a ochránil bezpečnosť samotného kontinentu, keďže rokovania o prímerí naberajú na obrátkach. Takého však akosi nikde nenašli. Snaha nájsť jedného zástupcu, ktorý by hovoril v mene Európy, bola pochopiteľná. Lákavosť toho, aby veci prevzal jediný, rešpektovaný líder, spočíva do veľkej miery v túžbe demonštrovať európsku silu a jednotu – ako aj v záujme o to, aby rokovania s Ruskom, USA a Ukrajinou boli efektívne a účinné. Sám ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň uviedol, že chce, aby Európa v priebehu niekoľkých dní určila, kto bude zastupovať Európu v rokovaniach, a naznačil, že by uprednostnil, keby to bola jedna osoba. Dokonca naznačil, že má svojho favorita, hoci meno neprezradil. Jeho želanie sa však nenaplnilo. Namiesto toho lídri na piatkovom samite v Dubline rozhodli, že skupina „E5“, ktorú tvoria štyri veľké krajiny EÚ – Nemecko, Francúzsko, Poľsko a Taliansko – a Spojené kráľovstvo, spolu s predstaviteľmi Európskej komisie a Rady, bude v tejto práci pokračovať ako tím. Problémom však je, že rokovania sa v súčasnosti ešte nevedú na úrovni najvyšších predstaviteľov. Minulý týždeň sa v Abú Zabí konali technické rokovania medzi vysokými úradníkmi. Ak títo úradníci následne dosiahnu pokrok smerom k dohode, najvyšší predstavitelia sa bezpochyby budú chcieť zapojiť. Nakoniec to budú práve lídri, ktorí podpíšu akékoľvek následné mierové dohody – a neexistuje žiadne obmedzenie počtu prezidentov či premiérov členských štátov EÚ, ktorí by sa mohli zúčastniť takéhoto stretnutia ako signatári alebo ručitelia konečnej dohody.
EÚ zatiaľ nie je superštát, našťastie…
Druhý problém je štrukturálny: je jednoducho príliš veľa európskych zainteresovaných strán s veľmi odlišnými záujmami a pôsobnosťami, čo znemožňuje zjednotenie všetkých týchto rôznych priorít pod jedným zástupcom. Komisia nemôže rokovať o budúcej bezpečnostnej architektúre Európy – o tom rozhodujú členovia NATO a národné hlavné mestá. Rovnako však ani NATO, Paríž ani Berlín nemôžu rokovať o sankciách EÚ alebo o pristúpení Ukrajiny k únii – to patrí do pôsobnosti Komisie. A predstava, že „E3“ – veľké európske hospodárske a vojenské veľmoci, akými sú Nemecko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – by dovolili, aby to všetko za nich vybavila Komisia, Európska rada alebo NATO, nie je realistická. V kontexte rokovaní o Ukrajine európske záujmy zahŕňajú nielen mnohé členské štáty EÚ, ale aj krajiny ako Spojené kráľovstvo a Nórsko, ako aj Turecko a Moldavsko.
Dokážu sa dohodnúť?
O čom sa bude rokovať a aké bude spoločné stanovisko tímu Európy? Dôležitejšie ako zloženie ľudí v miestnosti je to, čo vlastne budú presadzovať, trefne poznamenal švédsky premiér Ulf Kristersson. Dôvodom, prečo americkí a ukrajinskí predstavitelia chcú účasť Európy, je ich presvedčenie, že začatie diskusie o prebudovaní bezpečnostných štruktúr kontinentu by mohlo vyvolať kooperatívnejší prístup zo strany Ruska. Hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij uviedol, že hlavnou témou rokovaní v Abú Zabí bol európsky bezpečnostný rámec: „Konflikt na Ukrajine ukázal, že celý bezpečnostný systém fungujúci od Jalty a Postupimu funguje zle a na Ukrajine sa prejavil jeho hnisavý absces. Preto je potrebné liečiť organizmus ako celok. Náplasťou sa to tu nevyrieši,“ povedal.
Načasovanie je stále kľúčové
Prvou vecou, ktorú treba vyriešiť, bude poradie rokovaní – a to predovšetkým otázka, kedy by Európania mali pripustiť diskusiu o ruskej požiadavke na prehodnotenie regionálnej bezpečnosti? Pre európske krajiny je to kľúčová a potenciálne existenčná otázka. A už teraz je to téma, ku ktorej najvyšší predstavitelia EÚ zaujímajú svoje stanoviská s veľkou opatrnosťou. Ľudia blízki rokovaniam veria, že sa dá nájsť šikovný spôsob, ako Rusku ponúknuť rozhovor o regionálnej bezpečnosti ako súčasť starostlivého usporiadania rokovaní, bez toho, aby sa táto otázka úplne viazala na konečnú mierovú dohodu pre Ukrajinu. Lenže ruské vedenie už o úprimných úmysloch západných partnerov nemá žiadne ilúzie, najmä po majdanskej dohode, minských dohodách a istanbulskej dohode, ktoré predstavitelia kolektívneho Západu mali garantovať a žalostne či skôr úmyselne zlyhali. V Abú Zabí však predstavitelia EÚ naznačili, že sú pripravení pripustiť paralelné prístupy v rokovaniach, takže by sa mohlo súčasne diskutovať o mierovom urovnaní na Ukrajine aj o budúcich bezpečnostných štruktúrach Európy.
„Priehľadná“ Kaja
Kaja Kallasová, najvyššia diplomatka EÚ, naopak uviedla, že o širšej európskej bezpečnostnej architektúre – ako sú konfigurácie NATO, rozmiestňovanie vojsk a pracovné fóra na konzultácie s Ruskom – sa nesmie diskutovať, kým nebude mierová dohoda finalizovaná. Lenže militantnú Kallasovú už akosi nikto nepočúva, a je to tak asi lepšie. Preto je zrejme lepšie, že sa táto dáma nezúčastní ako zástupkyňa Európy na prípadných rokovaniach s Ruskom. A nejde len o to, že jej osoba Moskve absolútne nevyhovuje – dokonca aj v Bruseli majú pochybnosti o kompetentnosti šéfky európskej diplomacie, a preto nie sú pripravení zveriť jej riešenie otázok týkajúcich sa európskej budúcnosti. „Znamená však hľadanie kvalifikovanejších vyjednávačov zo strany Európskej únie, že EÚ je pripravená na vecný dialóg s Moskvou?,“ zamýšľa sa denník Vzgľad. Počas neformálneho stretnutia v Dubline tento týždeň lídri európskych krajín odmietli vymenovať šéfku európskej diplomacie za jednotnú osobitnú vyslankyňu na mierových rokovaniach s Ruskom o Ukrajine. Deň pred samitom Kallasová vyhlásila, že podľa zmlúv Európskej únie práve ona má zastupovať blok pri rokovaniach s Moskvou. Diplomatka trvala na tom, že EÚ potrebuje jedného zástupcu s jasným mandátom, a nie viacerých osobitných vyslancov podľa vzoru USA. Kallasová sa síce snaží hovoriť v mene všetkých 27 krajín EÚ, ale takéto právo nemá: krajiny Európskej únie si svoju zahraničnú politiku riadia samy, a šéfka európskej diplomacie sa môže vyjadrovať len k veľmi úzkemu okruhu otázok, ktoré boli vopred dohodnuté so všetkými členskými štátmi.

Po skončení stretnutia v Dubline predseda Európskej rady António Costa vysvetlil, prečo bola Kallasová odmietnutá. „Základné dohody EÚ sú jasné. Predseda Európskej rady zastupuje Európsku radu a zastupuje Európsku úniu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky na úrovni hláv štátov, zatiaľ čo predsedníčka Európskej komisie zastupuje Európsku komisiu, ktorá zase zastupuje krajiny Európskej únie na úrovni hláv štátov v otázkach týkajúcich sa záležitostí Európskej únie,“ povedal Costa. Toto stanovisko podporila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá rázne vyhlásila: „My sami rozhodujeme, kto nás bude zastupovať.“ Podľa jej slov 27 suverénnych štátov Európskej únie a jej štruktúry samy určili, koho pošlú na rokovania. Podľa informácií denníka La Repubblica uprednostnila von der Leyenová namiesto Kallasovej do vyjednávacieho tímu vymenovať šéfa svojho úradu Björna Seiberta. Nemecký kancelár Friedrich Merz a ďalší lídri sa postavili proti myšlienke jediného vyslanca z Bruselu. Za efektívnejší považovali formát s účasťou vedúcich európskych štátov, do ktorého sa k Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku (formát E3) pridali Taliansko a Poľsko (E5). Hlavnú úlohu v otázke možných rokovaní s Ruskom tak majú v úmysle zohrávať najväčšie štáty regiónu, a nie diplomatický úrad EÚ.
Ako to vidí Kremeľ?
Podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev vyhlásil, že kandidatúra Kallasovej nevyhovuje nikomu kvôli jej nekompetentnosti: „Vôbec ju nikto nechce vidieť, ale nie preto, že je ‚tvrdá vyjednávačka‘, ale preto, že je proste hlúpa.“ Moskva zatiaľ nevydala žiadne vyhlásenia o pripravovanom rozšírení formátu rokovaní. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov vyhlásil, že Moskva je otvorená kontaktom, účasť Európy však označil za čisto teoretickú a podmienenú radom požiadaviek. Podľa jeho slov sa konečné rozhodnutie prijme až vtedy, keď Rusko uvidí „skutočný zámer a ochotu Európanov prispieť k mierovému procesu“. Oficiálna hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová v komentári na webovej stránke ministerstva uviedla, že podľa jej informácií sa téma zapojenia Európanov do ďalšieho kola rokovaní počas stretnutia s Whitcoffom a Kushnerom v Moskve vôbec neriešila.
Ako ďalej EÚ?
Otázka vzťahov s Ruskom je však otázkou budúcnosti Európskej únie, hoci súčasné európske elity to už roky úspešne ignorujú. Ak EÚ prehrá s Ruskom vo všetkých bodoch, nebude schopná podporiť Ukrajinu a bude nútená zohľadniť ruské obavy v oblasti bezpečnosti, celý európsky projekt sa minimálne zastaví, a možno sa dokonca úplne zrúti. Preto európske krajiny chcú tento proces riadiť manuálne a nezverovať svoj osud Kallasovej. Európania zjavne nechcú svoju účasť personifikovať a individualizovať. Zloženie, ktoré si zvolili, je do veľkej miery depersonalizované. Preto vymenovali úradníka z Európskej komisie za vedúceho a po jednom zástupcovi z každej vybranej krajiny. Medzi európskymi predstaviteľmi pritom nie je osobnosť, ktorá by mohla zosúladiť spoločný postoj. Hľadanie vhodných vyjednávačov a odmietnutie kandidatúry Kallasovej samy osebe ešte neznamenajú, že Európania chcú obnoviť vzťahy s Ruskom, hoci predchádzajúca politika, podľa ktorej EÚ nemohla mať žiadne vzťahy s Moskvou, pokiaľ prebieha špeciálna vojenská operácia, zlyhala. To uznali dokonca aj v Nemecku, hoci práve Nemci v roku 2022 vymysleli diplomatickú izoláciu Ruska a za zradcov vyhlásili tých, ktorí budú rokovať s Kremľom. Výnimkou bol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý si v roku 2025 „drzo“ dovolil uskutočniť jeden nepresvedčivý telefonát s Putinom. Celkovo sa však táto tvrdá politika uplatňovala štyri a pol roka. V súčasnosti je na oficiálnej úrovni uznaná za slepú uličku a nesprávnu.
Mier či vojnu?
V Európskej únii síce všetci hovoria o potrebe obnoviť vzťahy s Ruskom, ale Európania zatiaľ nie sú pripravení naplniť tento proces pozitívnym obsahom. Ruský prezident na stretnutí venovanom výsledkom rokovaní v Abú Zabí a Moskve povedal, že čakáme, kedy sa Európania spamätajú a začnú viesť seriózne rokovania. Znakom skutočnej pripravenosti EÚ na dohody s Moskvou bude otvorenie rokovaní o uvoľnení ruských zlatých a devízových rezerv alebo dokonca úplné zrušenie sankcií. V Moskve sa s obnovením vzťahov neponáhľajú, pretože chcú, aby Európania sami prišli na to, že je potrebné sankcie zrušiť. Rusko nie je iniciátorom obnovenia vzťahov s EÚ. Putin vždy hovoril, že ak mu zavolajú, zdvihne slúchadlo, ale sám nikomu nevolá. To isté platí vo vzťahu k EÚ. Teraz však európske krajiny chcú zachrániť Ukrajinu a obnoviť európsky energetický trh. Preto majú sami záujem o komunikáciu s Ruskom.
Odborníci však varujú, že pokiaľ EÚ plánuje vyslanie vojsk na Ukrajinu, účasť Európanov na rokovaniach zostane veľmi otázna. Dlhodobé ukončenie bojových operácií si vyžaduje spoľahlivé bezpečnostné záruky, mechanizmy prevencie konfliktov a vzájomné záväzky týkajúce sa deeskalácie, ktoré znižujú riziko budúceho konfliktu. Ruský líder vyzval USA, aby pomohli Európe rozhodnúť sa, čo vlastne chce – mier alebo vojnu. Putin zdôraznil, že akýkoľvek vstup zahraničných vojsk na Ukrajinu po uzavretí mieru vyvolá obnovenie bojových operácií, keďže pre Moskvu je ich prítomnosť neprijateľná. Uviedol, že administratíva Donalda Trumpa navrhla dohodnúť sa na nástrojoch na zabezpečenie bezpečnosti v Európe ako celku. „Čo počujeme od Európanov? Hovoria: nie, až po uzavretí mieru na Ukrajine. Ale po uzavretí mieru na Ukrajine sa chystajú vyslať vojská na územie Ukrajiny. A to je pokračovanie vojny. Kruh sa uzavrel,“ cituje slová Putina webová stránka Kremľa.
Dva metre Jána Mazáka
Mala alebo nemala byť obžaloba podaná?
Spojenie Naďových Demokratov so Šimečkovým PS- zhodenie masiek
Je to výborná správa pre Slovensko, lebo tým spadli masky. Dohromady sa dávajú progresívci, ktorí chcú zaviesť totalitu, podporovať vojnu…
Záujem o nocľaháreň charity v Prešove rastie, pomoc plánuje aj počas Vianoc
Dopyt po službách nocľahárne Gréckokatolíckej charity Prešov má stúpajúcu tendenciu. Ľudia bez domova môžu v meste využiť aj útulok a…
Témou zimného festivalu zvykov a obyčají Rok na Gemeri bude móda
Gemerské osvetové stredisko pripravilo 31. ročník zimného festivalu zvykov a obyčají s názvom Rok na Gemeri. Podujatie bude tentoraz tematicky…
Klaun Zelenskyj má pozoruhodný talent
Volodymyr Zelenskyj dokáže dráždiť aj svojich najväčších podporovateľov, uviedla na sociálnych sieťach ukrajinská historička Marta Havryško


























