Ján Mazák

NAJČÍTANEJŠIE










.

Haščáková: Dva metre Jána Mazáka

Ján Mazák od iných vyžaduje dôkaznú disciplínu, ktorú vo vlastnej verejnej kritike nedodržiava rovnako dôsledne. Práve autorita, o ktorú svoje komentáre opiera, robí tento rozpor závažným

Ján Mazák
Na snímke Ján Mazák / Foto: TASR – Pavel Neubauer
▶ ❚❚ ↻
.

Dňa 11. novembra 2025 uverejnil Ján Mazák v Denníku N článok s názvom Zlyhanie Matúša Šutaja Eštoka sprevádza agresívny a nekompetentný útok voči súdnej moci.

„Z čoho vyvodil žalovaný podozrenie z politickej motivácie?“ pýtal sa v ňom M. Šutaja Eštoka keď ten spochybnil postup súdu v spore s J. Čurillom a spol. Ministrovu kritiku zhrnul slovami: „Prázdne slová, žiaden obsah, snaha očierniť. Nič viac.“

O rok neskôr v článku z 4. novembra 2026 s názvom Najvyšší súd sa v trestnej veci Davida Lindtnera snaží verejnosť „opiť rožkom“ píše, že urýchlené odvolacie konanie v trestnej veci Davida Lindtnera „zaváňa nedostatkom nestrannosti“, hovorí o „očividnom zvýhodnení“ a naznačuje nezákonné uprednostnenie.

Otázku, ktorú pred rokom položil Šutajovi Eštokovi, preto treba položiť aj jemu. Z čoho Ján Mazák závery o nedostatku nestrannosti a očividnom zvýhodnení vyvodil?

Ján Mazák žiada od súdu údaje o dĺžke a poradí vybavovania porovnateľných vecí. Je to legitímna požiadavka. Lenže práve tieto údaje by potreboval na overenie či naozaj bola trestná vec Davida Lindtnera neprípustne uprednostnená. V článku ich nepredkladá. Naopak, ich poskytnutie ešte len požaduje. Napriek tomu už čitateľovi ponúka záver o „očividnom zvýhodnení“ Davida Lindtnera.

.

Zo slov najvyššieho súdu, že veci vybavuje „v zásade“ podľa poradia, vyvodzuje existenciu výnimiek a rovno medzi ne zaradí trestnú vec Davida Lindtnera. Všeobecné pripustenie výnimiek však nedokazuje, že konkrétna vec bola takouto výnimkou. Ani odchýlenie od poradia by samo osebe nepreukazovalo neprípustné zvýhodnenie, pokiaľ by malo objektívny dôvod.

Ján Mazák neuvádza konkrétne porovnateľné veci, ktoré senát pri rozhodovaní o Davidovi Lindtnerovi predbehol, ani nepreukazuje, že údajne skoršie vybavenie nemalo objektívny dôvod. Nedostatočné vysvetlenie súdu môže vyvolať otázky. Medzi otázkou a kategorickým označením „očividné zvýhodnenie“ však zostáva rozdiel, ktorý nemožno preklenúť iba vysokou odbornou autoritou komentátora.

 

Mala alebo nemala byť obžaloba podaná?

Marián Mačura bol členom sťažnostného senátu, ktorý v októbri 2025 zrušil odmietnutie obžaloby Davida Lindtnera a uložil prvostupňovému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Neskôr predsedal odvolaciemu senátu, ktorý 3. novembra 2026 zamietol odvolanie prokurátora proti oslobodeniu Davida Lindtnera. Ján Mazák preto poukazuje na napätie medzi skorším rozhodnutím o sťažnosti (október 2025) a vyjadrením Mariána Mačuru pri ústnom odôvodnení odvolacieho rozhodnutia (november 2026), že obžaloba ani nemala prísť na súd.

Pýtať sa na vzťah týchto záverov je legitímne. Ján Mazák však ide ďalej a ešte pred sprístupnením písomného odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia vyzýva čitateľa, aby si vybral, ktorý názor sudcu platí. Tým už predpokladá, že sa navzájom vylučujú. Práve to by však musel najprv doložiť porovnaním ich konkrétnych dôvodov. To však v článku nerobí.

.

Medializovaný výrok sudcu Mariána Mačuru znel: „Tento prípad je jeden z tých, že od začiatku sa dôkazná situácia prestala vyvíjať. Táto obžaloba nemala ani prísť na súd.“ Smeroval teda ku kvalite prípravného konania a dôkaznému základu obžaloby. Podstatné rozlíšenie pritom uviedol už denník SME v článku z 28. januára 2026 s názvom Ficov poradca Lindtner si sadne na lavicu obžalovaných. Najvyšší súd v jeho kauze nenašiel zásadné chyby. Podľa neho skorší sťažnostný senát nepovažoval vytýkané nedostatky za závažné procesné chyby odôvodňujúce odmietnutie obžaloby. Zároveň pripomenul, že dôkazné bremeno musí uniesť prokurátor a výsledné hodnotenie patrí do rozhodovania vo veci.

Rozhodnutie sťažnostného senátu, že sa má vo veci konať, nie je osvedčením kvality obžaloby a už vôbec nie potvrdením viny. Ak prokurátor dôkazné bremeno neunesie, výsledkom je oslobodenie, hoci predtým nebol dôvod obžalobu odmietnuť. A výrok, že „obžaloba nemala prísť na súd“, môže vyjadrovať kritiku prokurátora za to, s akým dôkazným základom ju podal; nie existenciu zákonného dôvodu na jej odmietnutie súdom.

Skorší sťažnostný senát odmietol aj záver o predčasnosti obžaloby, čo si v spojení s neskorším výrokom Mariána Mačuru zaslúži vysvetlenie. Ani to však neoprávňuje Jána Mazáka preskočiť rozbor a ponúknuť čitateľovi rozpor ako hotovú vec. Zavádzajúce je práve to, že čitateľ si má vybrať medzi dvoma údajne nezlučiteľnými názormi skôr, než mu autor preukáže, prečo by sa mali vylučovať.

 

Keď pochybnosti vyslovuje niekto iný

V článku z 11. novembra 2025 o spore Jána Čurillu a spol. proti Matúšovi Šutajovi Eštokovi Ján Mazák s istotou konštatoval, že súd vykonal všetky predpísané úkony, umožnil žalovanému obranu a rozhodol v súlade so zákonom. Vydanie rozsudku pre zmeškanie dokonca označil za povinnosť súdu, ktorej nesplnenie by porušilo základné právo žalobcov na súdnu ochranu. Ministrovo podozrenie z politickej motivácie sudcu odmietol ako osočovanie bez konkrétneho základu. A vyzýval Súdnu radu a ďalších predstaviteľov justície, aby reagovali. Varoval pred poškodzovaním dôvery v súdy a ich schopnosť nestranne rozhodovať.

.

Požiadavka podložiť závažné obvinenia voči sudcovi je správna. Musí však platiť aj pre Jána Mazáka. Matúš Šutaj Eštok vyslovil podozrenie z politickej motivácie postupu súdu, Ján Mazák spochybnil nestrannosť senátu najvyššieho súdu. Obaja verejnosti predkladajú dôvody, prečo súdnemu postupu nedôverovať. Obaja preto musia zniesť otázku, či sú tieto dôvody dostatočne podložené.

Nejde pritom o jeho ojedinelú formuláciu. V článku z 27. apríla 2026 s názvom Zdrvujúci úder Najvyššieho súdu do tváre spravodlivosti a dobrej povesti justície použil Ján Mazák medzititulok „Účelový charakter rozsudku potvrdený predsedom vlády a jeho okolím“. Ako potvrdenie opisuje predovšetkým to, ako Robert Fico dovolací rozsudok vo veci Dušana Kováčika politicky využil proti sudkyni Pamele Záleskej.

Nevysvetľuje však, ako neskoršie politické využitie rozsudku dokazuje účelový zámer sudcov, ktorí ho prijali. Od Šutaja Eštoka teda žiada základ podozrenia z politickej motivácie, sám však ponúka už „potvrdený“ účelový charakter rozsudku.

V článku z 12. júla 2026 s názvom Žiadne verbálne útoky na sudcov, len verejná kontrola Ján Mazák reaguje na pripravované rokovanie Súdnej rady, medzi ktorého podkladmi bol aj jeho vlastný komentár. Pri Šutajovi Eštokovi žiadal dôraznejšiu reakciu Súdnej rady na jeho výroky voči súdu. Keď sa však má rokovanie o verbálnych útokoch týkať aj jeho vlastného komentára, žiada zmeniť predmet rokovania. Súdna rada má preverovať zákonnosť kritizovaného súdneho postupu. Také rozlíšenie môže byť opodstatnené, musí však vyplývať z obsahu a podkladov výrokov. Ani Ján Mazák nemôže vecnosť vlastnej kritiky preukázať iba tým, že ju za vecnú vyhlási.

 

Účastník sporu a odborná autorita

Šutaj Eštok nevystupoval pri komentovaní sporu s J. Čurillom a spol. ako nezúčastnený komentátor. Bol žalovaným, ktorému súd uložil ospravedlniť sa a zaplatiť peňažné sumy. Hovoril o vlastnom spore a jeho osobný záujem bol pre čitateľa zrejmý. Jeho slová preto treba hodnotiť aj ako reakciu človeka, ktorý nesie následky rozhodnutia a chýba mu odstup. To samozrejme neospravedlňuje nepodložené obvinenia sudcu ani nezbavuje ministra zodpovednosti za jeho výroky. Je však rozdiel medzi zainteresovanosťou, ktorú každý vidí a komentárom bývalého predsedu Ústavného súdu a Súdnej rady, ktorý čitateľ prijíma s dôverou v nezávislý odborný úsudok.

Ján Mazák predkladá svoje hodnotenia s autoritou profesora práva a bývalého predsedu Ústavného súdu a Súdnej rady. Čitateľ od neho očakáva, že dokáže odlíšiť právny problém od osobnej výhrady a preukázanú skutočnosť od podozrenia. Práve preto môže jeho domnienke pripísať váhu odborného zistenia. Tituly a bývalé funkcie však chýbajúce podklady nenahrádzajú. O to závažnejšie je, keď autorita dodáva presvedčivosť záveru, ktorý autor dostatočne nepodložil.

 

Rýchle rozhodnutie nie je previnenie

Ján Mazák vytýka pri rozhodovaní vo veci Davida Lindtnera najmä rýchlosť rozhodovania. Tá môže byť predmetom otázok, sama však nepreukazuje nezákonnosť ani zaujatosť.

Ide o trestné konanie, v ktorom človek čelí obvineniu, hrozbe trestu a neistote. Nemožno preto sledovať iba interval medzi prvostupňovým rozsudkom a rozhodnutím o odvolaní. Dôležitá je aj celková dĺžka stíhania. Po oslobodení má obžalovaný pochopiteľný záujem, aby sa bez zbytočného čakania rozhodlo aj o odvolaní prokurátora.

.

V spore J. Čurillu a spol. proti Šutajovi Eštokovi bola podľa chronológie zverejnenej ich advokátom rozsudok vydaný za necelé štyri mesiace vrátane júla a augusta, ktoré Ján Mazák v prípade D. Lindtnera označil ako „dovolenkové“. Tento interval nemožno mechanicky porovnávať so siedmimi mesiacmi vo veci Davida Lindtnera. Rozsudok pre zmeškanie má samozrejme iný procesný základ. Ten však vysvetľuje spôsob rozhodnutia, nie sám osebe aj to, ako rýchlo sa súd začal vecou zaoberať. Je zrejmé, že na prvé procesné úkony Ján Čurilla s kolegami nečakali roky. Ani táto rýchlosť však nepreukazuje zvýhodnenie. Ukazuje však, že pri porovnávaní nemožno sledovať iba spôsob vydania rozsudku, ale aj čas, za ktorý sa súd vôbec dostane k vybavovaniu veci.

Podstatný je ale rozdiel v tom, čo Ján Mazák považuje za dostatočný podklad pre svoj záver. Pri J. Čurillovi a spol. mu procesné vysvetlenie stačí na kategorickú obhajobu postupu súdu a odmietnutie podozrení Šutaja Eštóka. Pri D. Lindtnerovi mu to nestačí a naviac mu ani chýbajúce porovnávacie údaje nebránia hovoriť o „očividnom zvýhodnení“. Od Šutaja Eštóka žiada, aby svoje podozrenie podložil. Sám však najprv hovorí o „očividnom zvýhodnení“ a až potom žiada údaje, bez ktorých nemožno overiť, či k neprípustnému zvýhodneniu vôbec došlo.

Aj ja mám osobnú skúsenosť ako žalobkyňa. Moja žaloba na ochranu osobnosti leží na súde od decembra 2021. Takmer päť rokov. Mám dôvod žiadať vysvetlenie. Zo samotnej rýchlosti konania vo veci J. Čurillu a spol. však nevyvodzujem zaujatosť sudcu. Žiadam súdnu ochranu aj pre seba, nie dlhšie čakanie pre ostatných.

 

Rovnaký meter

Neviem, či by Jánovi Mazákovi rovnaká rýchlosť prekážala pri inom obžalovanom. Porovnanie jeho textov vyvoláva pochybnosť, či je rozhodujúcim problémom lehota alebo meno David Lindtner. Práve tým jeho argumentácia zaváňa známou notou o „našich“ a „vašich“. Pri jedných treba súd chrániť pred nepodloženými podozreniami. Pri druhých ich vyslovuje samotná právnická autorita.

.

Odborná dôveryhodnosť sa však nepreukazuje titulmi. Preukazuje sa aj ochotou požadovať rovnako dôsledné podloženie závažných podozrení voči sudcom — vrátane tých, ktoré vyslovujeme sami.

JUDr. Valéria Haščáková, advokátka

Článok pôvodne vyšiel na portáli Pravnelisty.sk.

 

.

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Putin údajne žiada odchod Fínska z NATO výmenou za ústupky Ruska, Kremeľ to popiera , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip Pridajte si nás ako preferovaný zdroj v Google
Podpora od vás, našich čitateľov, je pre nás najdôležitejšia – Hlavné správy
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Spojenie Naďových Demokratov so Šimečkovým PS- zhodenie masiek

Je to výborná správa pre Slovensko, lebo tým spadli masky. Dohromady sa dávajú progresívci, ktorí chcú zaviesť totalitu, podporovať vojnu…

16. 11. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania |
16. 11. 2026 | Komentáre | 3 min. čítania |

Záujem o nocľaháreň charity v Prešove rastie, pomoc plánuje aj počas Vianoc

Dopyt po službách nocľahárne Gréckokatolíckej charity Prešov má stúpajúcu tendenciu. Ľudia bez domova môžu v meste využiť aj útulok a…

16. 11. 2026 | Regióny | 3 min. čítania |
16. 11. 2026 | Regióny | 3 min. čítania |

Témou zimného festivalu zvykov a obyčají Rok na Gemeri bude móda

Gemerské osvetové stredisko pripravilo 31. ročník zimného festivalu zvykov a obyčají s názvom Rok na Gemeri. Podujatie bude tentoraz tematicky…

16. 11. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania |
16. 11. 2026 | Kultúra | 2 min. čítania |

V Európe nenašli superhrdinu pre rokovania o Ukrajine

„Niektorí európski lídri by si v rokovaniach o ukrajinskom urovnaní želali vidieť superhrdinu, ktorý by dokázal čeliť Rusku aj USA“,…

16. 11. 2026 | Komentáre | 11 min. čítania |
16. 11. 2026 | Komentáre | 11 min. čítania |

Klaun Zelenskyj má pozoruhodný talent

Volodymyr Zelenskyj dokáže dráždiť aj svojich najväčších podporovateľov, uviedla na sociálnych sieťach ukrajinská historička Marta Havryško

16. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
16. 11. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov
.