Televízna debata, v ktorej kládli politikom otázky traja moderátori bola rozdelená na tri časti. V prvej časti odpovedali obaja kandidáti na otázku, akým by boli prezidentom a čo by spravili počas prvých sto dní v úrade. Najviac času strávili pri vnútropolitických témach a navrhovaných reformách. V tretej časti prezentovali svoje postoje vo svetovej politike.

Francois Fillon priznal, že má progresívnejší plán ako jeho súper, ale verí, že si ho Francúzi vyberú, keďže plán vypracoval na základe stretnutí s občanmi. Počas prvých 100 dní vlády by rozbehol reformu zákonníka práce a dal by firmám možnosť, aby si sami určili dĺžku pracovnej doby. Je proti silnej ochrane zamestnancov a zložitému prepúšťaniu, ktoré podľa neho spôsobuje pokles investícií a znížený záujem zamestnávateľov prijímať nových pracovníkov. Rovnako by posunul vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, reformoval by školstvo a daňový systém, aby tak naštartoval ekonomický rast.
Alain Juppé chce byť “silným prezidentom, ktorý pevne vládne a spája.” Zreformoval by zákonník práce, ale dĺžku pracovného času by ponechal na dohode medzi vedením firmy a zamestnancami. Navrhol zákonom motivovať zamestnávateľov, aby ponúkali viac kontraktov na dobu neurčitú s jasne stanovenými podmienkami výpovede. Rovnako by navrhol zmeny vo vzdelávacom systéme s cieľom znížiť nezamestnanosť mladých.

Vo Francúzsku v súčasnosti platí 35-hodinový pracovný týždeň. Pokus aktuálneho prezidenta Francoisa Hollandea reformovať zákonník práce vyústil do masových demonštrácií na celonárodnej úrovni, ktoré trvali niekoľko mesiacov.

Obaja uchádzači o prezidentský úrad by reformovali aj zdravotníctvo. Fillon by ho postupne odštátňoval a odstraňoval by z neho byrokraciu. Navrhuje tiež, aby si Francúzi začali platiť súkromné zdravotnícke pripoistenie. Štátne poistenie by podľa neho malo pokrývať len vážne a dlhodobé choroby. Juppé si vie predstaviť, že by štát motivoval lekárov, aby vykonávali svoju prácu v oblastiach, kde je ich v súčasnosti nedostatok.

Juppé označil Fillonov návrh na zníženie počtu zamestnancov vo verejnom sektore o pol milióna za nereálny. On sám by prepustil 300.000 tisíc úradníkov a štátnych zamestnancov a časť z nich by nahradil externými pracovníkmi. Fillon trval na svojom pláne, ktorý by zrealizoval vďaka digitalizácii štátnej správy a predĺžením pracovnej doby. Vo francúzskom verejnom sektore v súčasnosti pracuje päť a pol milióna ľudí.

Obaja politici sa zhodli na tom, že zvyšovanie počtu policajtov vyššiu bezpečnosť neprinesie. Za dôležitú naopak považujú efektivitu, preto navrhujú odbremeniť mužov zákona od administratívy. Fillon aj Juppé presadzujú tiež znižovanie daňového zaťaženia.

Obaja uchádzači ďalej uviedli, že by nesprísňovali legislatívu pri potratoch a neotvárali by ani otázku homosexuálnych manželstiev a adopcií. Fillon sa však ohradil proti tomu, aby bol potrat označovaný za základné ľudské právo a k manželstvám homosexuálov uviedol: “je prirodzené, že dieťa je plodom vzťahu muža a ženy.” Juppé dodal, že umelé oplodnenie by sprístupnil len heterosexuálnym párom, ktoré trápi neplodnosť.

V akom stave bude Francúzsko o päť rokov? Fillon v tejto súvislosti zdôraznil národný princíp, ktorý je nadradený multikultúrnej spoločnosti a cudzincov vyzval, aby sa prispôsobili francúzskej kultúre. Kritizoval zideologizovanú výučbu histórie, z ktorej sa podľa neho účelovo odstraňujú niektoré osobnosti, ako napríklad Jana z Arku. Juppé si naopak myslí, že francúzska identita je založená na rôznorodosti, ale treba predísť tomu, aby sa jednotlivé etnické a náboženské skupiny izolovali od ostatných.

Najrozdielnejšie názory dvojice kandidátov zazneli v časti debaty venovanej zahraničnej politike.

Juppé zastával názor, že Francúzsko by sa malo opäť stať mocnosťou svetového významu, čomu ale bránia ekonomické problémy krajiny. Je proti zbližovaniu vzťahov s USA aj Ruskom. Voči Moskve by bol nekompromisný: “Putinovi by som povedal, že anexiu Krymu neuznám a že by mal implementovať minské dohody.” Za jednu z priorít označil boj proti takzvanému Islamskému štátu.

Fillon si myslí, že Francúzsko by malo predovšetkým presadzovať svoje národné záujmy tvrdiac, že USA robia to isté. Politiku súčasného prezidenta Francoisa Hollandea voči Rusku označil za “absurdnú” a “zlyhanie”. Dodal, že za reálnu hrozbu pre Európu nepovažuje Rusko, ale ekonomické problémy. Doterajšia politika Paríža v Sýrii je podľa neho zlá, pretože “situáciu na Blízkom východe len zhoršila a násilie nezastavila, čo si treba priznať a skúsiť to inak.” Navrhuje začať rokovať o riešení konfliktu v Sýrii priamo s Ruskom a Iránom.

Fillon a Juppé zabojujú o hlasy voličov v druhom kole primárok konzervatívcov už v nedeľu. Výsledok prvého kola primárok aj prieskumy verejnej mienky favorizujú Fillona.