Zmluvy BROZ-u so štátom v hodnote státisícov eur

„Áno, sú to miliónové projekty, na ktoré sú nacucnutí nielen BROZáci ale aj kadejaké iné a dokonca aj zahraničné mimovládky. Áno, zopár drobných sa sem tam ujde aj ŠOP-ke, alebo ZOO Bojnice, prípadne fakultám. To asi aby zakryli to svoje bačovanie, a mohli vykrikovať, že oni predsa neberú také milióny. Nie neberú, ďalej si ich ešte delia medzi sebou,“ píše na svojom facebooku Kuffa.

Jednou z týchto zmlúv je napríklad Dohoda o spolupráci č.2020/001069/4 na projekte LIFE19 NAT/SK/001069 Ochrana sysľa pasienkového (Spermophilus citellus), uzavretá 19. apríla 2021 medzi Bratislavským regionálnym ochranárskym združením a Štátnou ochranou prírody SR v hodnote 332 299 eur. V zmluve sa uvádza, že sa týka projektu spolufinancovaného Európskou komisiou v rámci programu LIFE.

Ďalej je v Centrálnom registri zmlúv zverejnená aj Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z 28. mája tohto roka medzi Bratislavským regionálnym ochranárskym združením a Slovenskou agentúrou životného prostredia v hodnote 651 194,59 eur. Táto zmluva sa týka projektu ochrany korytnačky močiarnej vo vybraných lokalitách južného Slovenska. Ďalšie zmluvy medzi organizáciami podriadenými štátu a BROZ-om uzavreté za súčasnej vlády sú v hodnote 1 150 348,50 eur, 465 187 eur, 4 750 eur, respektíve 4 151,06 eur.

Kuffa: Peniaze primárne končia u mimovládok

Poslanec Filip Kuffa na tieto zmluvy spomínanej mimovládky so štátom reaguje slovami: „To máme zle nastavený systém, keď toto tu funguje. To nie, že čerpáme v rozpore so zákonmi, ale zákon je nastavený tak, že peniaze primárne končia u mimovládok. A reálne mi povedzte, v regióne, toto, čo teraz hovorí ministerstvo, to doslova odcitujem aj štátnych tajomníkov, keďže robím v týchto regiónoch, „miestni obyvatelia, ste naši kľúčoví partneri a my s vami rátame“. No dobre, ako s nimi rátajú, keď oni ani nemajú možnosť čerpať prostriedky, keď to musí prebehnúť cez mimovládky? Tam sa potom peniaze strácajú. Podľa mňa je to potom chorý systém, keď takéto objemy peňazí končia u mimovládok.

Pozrite si ešte štruktúru BROZ. Tam majú počet zamestnancov od 10 do 19. To potom čo sú za projekty? Kde to ide? Majú tam potom položky napríklad 500-tisíc režijné náklady, 160-tisíc iné náklady a podobne. My sme dávali otázky v zmysle infozákona, že ukážte nám to rozmenené na drobné, kde to končí. A oni odpíšu, že oni nie sú povinná osoba, že nám nemajú čo zverejňovať. Išiel som potom okľukou cez ministerstvo, cez úrad verejného obstarávania alebo tak. Tak isto to zahrali do autu. Jednoducho, vy sa reálne nedostanete k týmto veciam, kde to končí.“

Suja: Šíbl dúfa, že sa mu otvorí cesta ku grantom

Poslanec Národnej rady SR Miroslav Suja (nezaradený, Republika) na margo zmlúv štátu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením povedal: „Už dňa 4.11. som sa na rokovaní Národnej rady vyjadril že poslanec Šíbl, je napojený na rôzne granty a priciciava sa na peniazoch, ktoré z tohto plynú. Pričom som hovoril o tom že verím, že vyjdú na povrch prepojenia okolo určitých ľudí v spojitosti s pánom Šíblom a ako sa tento človek, tento akademik, ktorý v živote nevypestoval žiaden les, ako sa obohacuje na verejných financiách a na financiách z rôznych fondov, projektov a Európskej únií, pričom som si myslel že tieto informácie zverejnia média, no nestalo sa tak.

Už v tom čase som mal indície o tom, prečo poslanec Šíbl tak bojuje všetkými zbraňami a uzatvára rôzne dohody v bufete Národnej rady len preto, aby bola novela zákona o ochrane prírody a krajiny prijatá. Som rád, že moje slová sa začínajú napĺňať a pravda sa vyplavuje na povrch a dúfam, že ľudom začne byť zrejmé, čo je skutočná motivácia poslanca Šíbla, ktorý očividne dúfa, že prevodom správy pozemkov v chránených územiach pod Ministerstvo životného prostredia by sa mu otvorila cesta k rôznym grantom, s čerpaním ktorých má bohaté skúsenosti ako bývalý podpredseda Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Všetky informácie, ako aj konanie samotného ministra životného prostredia Budaja, obklopeného rôznymi aktivistami, potvrdzuje, že o úprimnú ochranu prírody a zveľaďovanie životného prostredia im určite nejde. Prečo inak by šírili dezinformácie, zavádzali verejnosť a jednali o nás bez nás, keby ich ciele boli také šľachetné, ako opisujú?“

Ladislav Kováčik