Môj profil 
Predplatné
Hlavné správy: Ako hodnotíte začiatok sociálneho dialógu tejto vlády?
Robert Fico, predseda strany Smer-SD: „Veľa vecí sa deje, až keď na ne upozorníme. Vláde trvalo veľmi dlho, kým opäť ustanovila všetky príslušné inštitúcie, ktoré sú potrebné na sociálny dialóg, ale ten má fungovať od prvého dňa, keď vláda nastúpi. Od prvého dňa sa mali radiť. Aj v úvodnom slove na dnešnej tlačovej konferencii som povedal, že robia veľkú chybu, ak sa neradia aj s inými, pretože my potom vychytávame rôzne chyby na rokovaniach Národnej rady, lenže tam už je na to veľmi neskoro.
My predsa nemáme k dispozícii aparáty, ktoré by nám umožnili v priebehu dvoch-troch hodín nájsť všetky chyby, zákonné súvislosti. Bolo by správne, keby zákony, ktoré sa prijímajú v skrátenom legislatívnom konaní, boli prerokované na širokých radách za účasti opozície. Ja potvrdzujem, že keď som takúto radu v minulosti založil, bol tam pozývaný šéf hospodárskeho výboru, ktorý v tom čase bol predstaviteľom opozície – opozícia mala právo do týchto opatrení hovoriť.
Keby na takomto stretnutí sedel bývalý minister hospodárstva Peter Žiga, alebo bývalý minister financií, tak by určite prichádzali s vecnými návrhmi. My by sme chceli pomôcť, veď naďalej platí naša filozofia, že čo má hlavu a pätu, to podporujeme, lebo si uvedomujeme dôsledky.
Nemôžeme sa však nemo pozerať na totálnu neschopnosť tejto partie. Treba si to konečne priznať, je to neschopnosť. Teraz sme všetci strávili Veľkú noc v kruhu rodiny, a čo som si ja vypočul o tom, kto to vlastne je na čele tejto vlády… je hrozné, čo si ľudia o tomto človeku myslia. Je hrozné, aby sme mali na Slovensku premiéra, o ktorom ľudia hovoria to, čo dnes hovoria.“
Erik Tomáš, poslanec Národnej rady SR: „Doplním pána predsedu ako člen sociálneho výboru. Keby nebolo nás, tak by tripartita doposiaľ nefungovala. Keby nebolo nás, tak by sa doposiaľ s odborármi nikto nerozprával. Keby nebolo nás, tak by ľudia po skončení pandémie pracovali ročne o štyristo hodín viac. V poriadku, sme tu na to, sme opozícia a patrí sa upozorňovať na pochybenia vlády. Mrzí ma však, a nielen mrzí, ale ma aj veľmi vyrušuje, nabúravanie sociálneho aspektu z pozície vlády.
Vyrušuje nás, že sme zachytili viaceré vyjadrenia členov vlády a ich poradcov, že napriek prísľubom, že sa nebudú rušiť sociálne opatrenia prijaté za našich vlád, sa tieto opatrenia rušiť budú.
Zachytili sme, že trinásty dôchodok tohto roku nemusí byť vyplatený. Zachytili sme dokonca, že sa bude prehodnocovať zákon o automatickom zvyšovaní minimálnej mzdy. Tento zákon už je v platnosti, ale naplno by sa mal začať prejavovať na budúci rok, keď na jeho základe by sa minimálna mzda už mohla zvýšiť až na 650 eur. Zachytili sme aj to, že sa majú rušiť obedy zadarmo. Dočasne sa už zrušili vlaky zadarmo pre študentov.
Pýtam sa: Kde sú tie sľuby pána Matoviča a pána Kollára, ktorí tvrdili, že ich principiálnou podmienkou vstupu do vlády bude to, že sa nebudú rušiť sociálne opatrenia z dielne Smeru? Teraz, pod rúškom boja s koronavírusom, začínajú tvrdiť, že predsa len sa niektoré, a pomerne zásadné, zjavne rušiť budú.
Nerozumiem tomu, pretože všetci sa zhodneme, nielen politici, laici, ale aj ekonómovia, že teraz našej ekonomike pomôže naliatie obrovského množstva prostriedkov, aby sme zachránili malé, stredné firmy, živnostníkov a v tomto kontexte je suma potrebná na tieto sociálne opatrenia v podstate zanedbateľná. Pýtam sa, prečo zase majú na krízu doplatiť tí najzraniteľnejší? Prečo, naopak, nepomáhame tým zraniteľným skupinám, ale ideme im ešte aj brať to, čo sme im už v minulosti schválili, povedzme trinásty dôchodok, alebo už spomínanú minimálnu mzdu?
Napríklad pri tej minimálnej mzde chcem upozorniť na jednu vec: ak už konečne začne platiť ten ,takzvaný kurzarbeit‘ (lebo v slovenských podmienkach je to len ,takzvaný kurzarbeit‘), a je to krok správnym smerom, aj keď sa ešte môžeme baviť o detailoch, o strope a podobne, tak v niektorých prípadoch, ak by neplatila naša minimálna mzda, resp., ak by nebola nastavená už teraz pomerne vysoko v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, tak by sa obrovská skupina zamestnancov dostala pri znížení platu počas kurzarbeitu na 80 percent v čistej aj hrubej mzde pod úroveň minimálnej mzdy. A chcem sa teda pána Sulíka a pána Matoviča opýtať, ako by sa im žilo zo 400 alebo 350 eur mesačne.
Myslím si, že vláda ide naozaj nesprávnym smerom, ak to množstvo peňazí, ktoré ekonomika potrebuje, chce riešiť braním sociálnych istôt zraniteľným skupinám. A naopak, ako už tu bolo spomenuté, banky nezaplatia nič, neprispejú ničím. Naopak, ešte im pomôžeme tým, že budeme zotročovať ľudí neodpustením úrokov za obdobie odkladu splátok. Nehovoriac o tom, že ešte špekulujú aj o zrušení mimoriadneho odvodu. Vláda skrátka ide úplne opačným smerom, než by v tejto situácii mala ísť.“
Ivan Lehotský
