Festival slovenskosti bez hraníc: V Martine sa uskutočnil Medzinárodný krajanský festival pri príležitosti Roku zahraničných Slovákov

Rok 2025 bol Maticou slovenskou vyhlásený za Rok zahraničných Slovákov ako výraz úcty a vďaky komunitám žijúcim mimo územia Slovenska, ktoré napriek vzdialenosti a dejinným zlomom neprestali pestovať jazyk, kultúru a vedomie príslušnosti k slovenskému národu. Príbeh slovenského vysťahovalectva je príbehom vytrvalosti a viery v budúcnosť. Od Dolnej zeme cez Ameriku až po západnú Európu opúšťali Slováci svoju vlasť v nádeji na dôstojnejší život – no nikdy nezabúdali, kto sú a odkiaľ pochádzajú. Festival v Martine bol preto viac než len oslavou kultúry – bol stretnutím s koreňmi, návratom k domovine, ktorá ostáva duchovným domovom pre milióny Slovákov po celom svete.

Festival slovenských krajanských komunít odštartoval vo štvrtok 31. júla 2025 tzv. nultým dňom, ktorý bol venovaný len krajanom, ktorí do Martina pricestovali vopred. V komornej, no srdečnej atmosfére otvorili festival predseda Matice slovenskej Marián Gešper a primátor mesta Ján Danko. Prítomní účastníci mohli už v úvode pocítiť jedinečnú atmosféru podujatia, ktorého cieľom bolo nielen ukázať krásu a silu slovenskej kultúry, ale aj prepájať Slovákov bez ohľadu na hranice.

1. augusta 2025 sa naplno rozbehol hlavný program festivalu určený širokej verejnosti. Po voľnom dopoludní, ktoré účastníci využili na návštevy martinských múzeí, turistiku na Martinské hole či odbornú prednášku v Slovenskej národnej knižnici, nasledovalo podujatie venované 200. výročiu narodenia zabudnutého štúrovca Mikuláša Ferienčíka. Tento príspevok do národnej pamäte zaznel symbolicky na Národnom cintoríne, kde Ferienčík odpočíva, a predstavil ho vedecký pracovník MS Pavol Parenička.

Popoludní zaznel folklór v podaní FS Chemlon z Humenného, po ktorom nasledovala diskusia pri príležitosti 180. výročia Slovenských národných novín, otvorená premiérou dokumentu Slovenské národné noviny a Ľudovít Štúr. Diskutovali Maroš Smolec a Matej Mindár o odkaze Štúra ako novinára a politika, ako aj o súčasnej kultúrnej publicistike.

Silným momentom dňa bola moderovaná diskusia krajanov, ktorú viedla riaditeľka Vydavateľstva Matice slovenskej Ingrid Majeriková. Zapojili sa Slováci zo Srbska, Maďarska, Francúzska a Čiernej Hory. O zachovávaní slovenskosti, význame Slovenska ako krajiny predkov, úspechoch aj výzvach, ktorým čelia slovenské komunity, aktuálnej situácii a perspektívach slovenskej menšiny vo vzťahu k ich domovskej krajine v zahraničí diskutovali: Juraj Súdi, vedúci Komorného zboru Zvony zo Selenče, Vladimír Lovas, evanjelický farár z Kysáča, Viera Dorčová – Babjaková, vedúca folklórnej zložky KUS Zvolen – Kulpín, Lýdia Francistyová, vedúca FS Vreteno z Kysáča, Mária Peťkovská, členka ženskej speváckej skupiny z KS v Kysáči, Nataša Rojková, tajomníčka kultúrno-umeleckého spolku Mladosť z Lugu a predsedníčka Spolku žien Usilovné včielky, Valentín Danko, umelecký choreograf detskej tanečnej zložky KUS Mladosť z Lugu, slovensky hovoriaci Francúz Daniel Compagnom, bývalý vedúci FS Nadeje z Paríža, Malvína Žolnajová, predsedníčka Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára zo Selenče, Margarita Benková, speváčka folklórnej zložky KUS Jána Kollára zo Selenče, Emeše Krátkyová, členka detského dychového orchestra zo Slovenského Komlóša, František Zelman, predseda Únie slovenských organizácii v Maďarsku a Michal Spevák z Čiernej Hory. Všetci prítomní potvrdili, že slovenskosť v zahraničí má nielen tradíciu, ale aj budúcnosť.

Podvečer pokračoval predstavením výnimočnej publikácie Matice slovenskej Pamäť národa, ktorá zachytáva kľúčové momenty dejín Matice slovenskej ako zrkadla národného príbehu. Diskusiu viedol predseda MS Marián Gešper a vedecký tajomník MS Pavol Madura. Jedinečnosť publikácie spočíva v tom, že ako vôbec prvá z už existujúcej série publikácií zaoberajúcich sa matičnými dejinami, mapuje necenzurované dejiny tejto inštitúcie až po súčasnosť. Diskutujúci poukázali na historické zápasy Matice a jej schopnosť prežiť aj napriek totalitám, cenzúre a opakovaným pokusom o jej zánik. Večerný program a záver dňa patrili modernej hudby. Po dni plnom diskusií, folklóru a duchovného prepojenia krajanov prišlo na rad uvoľnenie a spoločná zábava pod holým nebom. Na hlavnom pódiu vystúpila charizmatická Veronika Rabada a energická česká skupina Verona.

Sobota, 2. august 2025, sa niesla v duchu osláv a spoločného kultúrneho zážitku. Dopoludnie odštartoval futbalový turnaj krajanských tímov zo Slovenska, Srbska, Čiernej Hory a Rumunska. Víťazstvo si zaslúžene odniesli krajania z Čiernej Hory, ktorým patrí uznanie za športové nasadenie aj hrdosť, s akou reprezentovali slovenskú komunitu v tejto krajine.

Popoludnie patrilo programu s názvom Krajania Matici slovenskej, kde sa na javisku postupne predstavili: Komorný zbor Zvony (Srbsko), KUS Zvolen – Kulpín (Srbsko), KFS Nadeje – Paríž (Francúzsko), KUS Mladosť – Lug (Srbsko), KUS Jána Kollára – Selenča (Srbsko), FS Vreteno – Kysáč (Srbsko) a Detský dychový orchester – Slovenský Komlóš (Maďarsko). Každé vystúpenie bolo prejavom lásky k slovenskej kultúre, piesni, krojom a jazyku, ktoré si krajania uchovávajú aj stovky kilometrov od svojej pôvodnej domoviny.

O 17:00 sa začal slávnostný galaprogram, ktorý otvorili zástupcovia súborov s vlajkami krajín, v ktorých žijú. Po zvučke Matice slovenskej zaznela štátna hymna SR a premietol sa propagačný dokument, ktorý emotívne privítal krajanov a pripomenul dejiny slovenského vysťahovalectva. Program pokračoval vystúpením FS Chemlon Humenné, kolektívneho člena MS, ktorý uchováva kultúru stredného a horného Zemplína. Predstavil sa aj KFS Nadeje – Paríž, pôsobiaci od roku 1952, a KUS Mladosť z Lugu, založený Slovákmi z Vojvodiny. Súčasťou večera bolo aj odovzdávanie diplomov zakladajúcim členom MS, medzi ktorými boli Helena Gešperová, Jozef Kolesár, Jozef Kostura, Karol Smetana a Martin Zembjak. Predseda MS Marián Gešper zároveň ocenil krajanské súbory ďakovnými listami. Záver programu patril Detskému dychovému orchestru zo Slovenského Komlóša, ktorý zahral aj matičnú hymnu Kto za pravdu horí a pieseň Po nábreží koník beží – neoficiálnu hymnu zahraničných Slovákov. Po slávnostnej časti večera nastúpila na pódium populárna skupina Iconito a záver večera patril energickej Dominike Mirgovej.

Záverečný deň festivalu, 3. august 2025, patril duchovnému rozmeru slovenskosti. V martinských kostoloch sa uskutočnili pobožnosti venované krajanom a výročiu založenia Matice slovenskej. Pretože nielen piesňou a krojom, ale aj slovom viery a duchovným zázemím je človek cnostný a národ silný. Medzinárodný krajanský festival v Martine bol manifestáciou jednoty, hrdosti a odhodlania. Matica slovenská opäť raz potvrdila svoju nezastupiteľnú úlohu v živote Slovákov doma i v zahraničí – ako nositeľka tradície, ale aj most medzi generáciami a svetmi. Festival jasne ukázal, že slovenskosť nezaniká s presťahovaním za hranice. Naopak, žije v srdciach, prejavoch a spomienkach ľudí, ktorí napriek vzdialenosti nezabúdajú, odkiaľ pochádzajú. Vďaka podujatiam, ako je tento festival, si môžeme byť istí, že slovenský duch bude žiť ďalej – bez hraníc a naplno.

Redakciu informoval Ján Seman, tajomník Matice slovenskej pre informačnú a mediálnu oblasť