Moskva 25. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Kirsty Wigglesworth)
Vakcíny proti Covidu–19, na ktorých pracujú vedci celého sveta, vyvíjajú pomocou piatich rôznych technológií, z ktorých každá má vlastné klady a zápory, oznámil Sputniku zástupca výboru ruskej Federálnej služby pre dohľad nad ochranou práv spotrebiteľov a blahobyt ľudí (Rospotrebnadzor)
Typy prípravkov: komponentné, na základe častíc podobajúcich sa vírusu, RNA a DNA vakcíny, vektorové (replikované a nereplikované), živé oslabené a inaktivované.
Väčšiu časť tvoria komponentné, sú “technologicky bezpečné“, pretože sa v žiadnom štádiu výroby nepoužíva živý vírus, a samotný prípravok obsahuje len bielkoviny vírusu. Vytvorenie úplnej imunity však potrebuje niekoľkonásobné injekcie vakcíny, vysvetlil zástupca Rospotrebnadzor.
Vakcíny na základe častíc podobajúcich sa vírusu sa tiež skladajú len z bielkovín vírusu, sú bezpečné, avšak ich výroba pre masové očkovanie je technologicky náročná a vyžaduje veľké finančné výdavky.
Vakcíny DNR a RNA
Výroba vakcín DNA a RNA je naopak veľmi jednoduchá, technológie transportu genetického materiálu do bunky organizmu však nie sú dosť dobre vyvinuté, preto sa žiadny prípravok na základe nukleových kyselín nepoužíva zatiaľ v klinickej praxi.
“Dosť veľká časť prototypov vakcín sa zakladá na použití vírusových vektorov replikovaných (schopných rozmnožovania) a nereplikovaných (neschopných rozmnožovania). Technológia výroby týchto dvoch druhov vakcín je rovnaká: do genómu vírusového vektora (iného vírusu, ktorý nespôsobuje ochorenie ľudí, čo môže byť vírus chrípky, osýpok, vezikulárnej stomatitídy, adenovírusu, vakcíny proti kiahňam a pod.) vštepujú gén, ktorý kóduje potrebnú bielkovinu iného vírusu,” dodal odborník.
Prekážkou pre použitie týchto vakcín môže byť u existencia protilátok voči vírusovému vektoru, v tomto prípade úplná imunitna reakcia vzniknúť nemusí, zdôraznil zástupca Rospotrebnadzor.
Živé oslabené a inaktivované vakcíny sa vyrábajú s pomocou klasických technológií a používajú sa dlhšie než ostatné. Inaktivovaný prípravok obsahuje neživotaschopné vírusy, preto sú často potrebné opakované injekcie, aby vznikla imunitná reakcia. Živé oslabené vakcíny sa používajú jednorázovo, existuje však možnosť, že sa vírus vráti k pôvodnému druhu a spôsobí po očkovaní chorobu.
Ruské ministerstvo zdravotníctva zaregistrovalo v auguste prvú vakcínu pre prevenciu Covid–19 na svete. Vyvinuli ju v Ústave epidemiologického a mikrobiologického výskumu Nikolaja Gamaleja a spoločne s Ruským fondom priamych investícií. Je to prípravok vektorového typu pomenovaný Sputnik V.
Súčasne v Rusku prebieha testovanie štyroch ďalších vakcín: vyvinutej ústavom Vektor, ústavom Čumakova, čínskou Sinopharm a britsko–švédskou AstraZeneca.