Moskva/Praha 27. júna 2017 (HSP/sputnik/Foto:TASR – Russian Defense Ministry Press Service via AP)
Ruský spisovateľ, amerikanista, Dmitrij Drobnickij, ktorý v Rusku ako prvý predpovedal víťazstvo Donalda Trumpa, odpovedal na otázky čitateľov Sputnika Česká republika.
Zaujímalo by ma, ako Rusko zareaguje v prípade, až v Sýrii dôjde k vojne medzi Sýriou a Amerikou, respektíve spojencami?
Existuje značné nebezpečenstvo nepredvídateľného rozvoja konfliktu medzi ozbrojenými silami USA a Ruska vo vzdušnom priestore nad Sýriou a v Sýrii vôbec. Zdravo mysliaci ľudia na oboch stranách Atlantiku sa musia nakoniec zamyslieť nad tým, že ľudia sa, na rozdiel od 70. a 80. rokov, prestali báť vojny Súdneho dňa. Nejako zabudli, ako rýchlo sa to môže vymknúť kontrole.
Keď v 80. rokoch prebiehal rad cvičení zo strany Varšavskej zmluvy a NATO, boli všetky strategické sily privedené do zvýšenej bojovej pohotovosti, a to ako vo Varšavskej zmluve, tak i v NATO.
Teraz to vyzerá, že situácia je pokojnejšia, ale v skutočnosti je oveľa nebezpečnejšia práve preto, že či v rokoch studenej vojny rôzne zachytávanie lietadiel či dokonca použitie zbraní proti druhému nebolo niečo, čo bolo nejako nenormálne, nikto sa nechystal začať jadrovú vojnu, tak teraz je to úplne iný vzťah. Je jasné, že v tej informačnej priezračnosti, ktorá je teraz tak v USA, aj v Rusku, aj v Európe, existuje veľmi nebezpečná verejná zákazka prudko odpovedať krajine, ktorá sa určitým spôsobom nezachovala podľa očakávania.
Všetci zdravo mysliaci ľudia musia vytvárať politickú a verejnú objednávku zdržanlivosti a po tom, aby politici začali nakoniec riešiť tie zauzlené vzájomné vzťahy, ktoré vznikli medzi dvoma veľmocami, ktoré sú skutočne schopné zničiť jedna druhú a aj všetko živé na planéte Zem.
Ako to bude so sýrskym územím obsadeným Kurdmi?
Kurdi si na jednej strany už dávno zaslúžili vytvorenie vlastného štátu. Iná vec ale je, že podľa všetkého, sa budú chcieť nejako spojiť so severo-irackými Kurdmi, a to bude samozrejme prijaté veľmi negatívne zo strany Turecka.
Dokonca, ak tento štát nebude vytvorený s organizáciami, ktoré Turecko považuje za teroristické a s ktorými sú veľké problémy na východe Turecka, aj tak to bude veľký príklad pre tureckých Kurdov a ich vlastný boj za nezávislosť alebo za širokú autonómiu. Získa to úplne nový rozmer.
Je potrebné vytvoriť veľmi široký dialóg bez predsudkov o tureckej otázke, pričom nie tak, ako to zvyčajne prebieha: všetci sa zídu, porozprávajú si a hotovo. Je potrebné osobitne riešiť každú otázku a rozmotávať každý uzol. Ale pristupovať k otázke vytvorenia kurdského štátu či federalizácie Sýrie je možné len vtedy, ak sa pohľady na vec zo strany veľkých hráčov, to znamená Ruska a Spojených štátov na to, čo sa deje v Sýrii, začnú zbližovať. To sa zatiaľ nedeje.
Prezident Bush po udalostiach 11. septembra sľúbil potrestanie vinníkov. Sú súčasné udalosti v arabskom svete dôsledkom geniálneho spôsobu realizácie daného sľubu?
Mne sa zdá, že tu je otázka zložitejšia. Teroristický útok v New Yorku a čiastočne vo Washingtone 11. septembra roku 2001 bol samozrejme najväčším teroristickým činom na území USA a aj na svete. Pritom ale je potrebné chápať, že sám diškurz boja so svetovým terorizmom sa objavil oveľa skôr. Iná vec je, že Amerika musela nejakým spôsobom reagovať na to, čo sa stalo, ale táto reakcia bola nakoľko zle naplánovaná strategicky, že vo výsledku viedla k ďalším vojnám na Blízkom východe a následne k myšlienke, že počas boja s terorizmom je možné priniesť na bodákoch NATO demokraciu na Blízky východ. Výsledkom je chaos. Pomsta pomstou, ale reálne politické riešenia, ktorá sa uskutočnili po 11. septembri, zaviedli svet do neľahkej situácie. Všetko je oveľa zložitejšie, než niečie prosté sľuby.
Do tej doby, než vznikne spoločné chápanie tých problémov v celej ich šírke aspoň v základných tézach v Rusku, USA, Číne a mnohých ďalších krajínách, pohybovať sa ďalej nemá zmysel. Dokonca aj vo vnútri Ameriky existuje istý rozkol ohľadom toho, ako sa chrániť pred svetovým terorizmom. Existuje vážna diskusia ohľadne toho, ako verbujú radikálnee organizácie svojich členov, ako prenikajú na územie Európy a čo s tým robiť – ale dokonca ani v tejto oblasti nie je zhoda. V tomto zmysle je tento chaos oveľa väčší problém, než sľub pomstiť sa či niekoho potrestať.