Exminister školstva Draxler o príčinách brexitu: Porovnajte si Londýn dnes a pred 20-30 rokmi. Nie je to Bejrút či Bagdad, hoci je polovica nápisov po arabsky

Bratislava 8. augusta 2019 (HSP/Foto: SITA-Marko Erd)

Juraj Draxler, ktorý bol v minulosti štátnym tajomníkom na ministerstve školstva a v rokoch 2014 – 2016 ako nominant Smeru-SD tomuto rezortu ministroval, sa na sociálnej sieti vyjadril k dôvodom odchodu Veľkej Británie z Európskej únie z jeho osobného pohľadu. Draxler aj na základe vlastných skúseností a aktuálnych záberov z Londýna hovorí o kultúrnej premene Británie v posledných desaťročiach.

Tvrdí, že aktuálne zábery na hlavné mesto Británie sú menej príjemné. “Ak chcete pochopiť brexit, skúste si napríklad pozrieť zábery z tohto mesta spred 20-30 rokov a pre porovnanie sa prejdite po niektorých štvrtiach dnes. Pozrite si tieto obrázky: to nie je Bejrút alebo Bagdad, hoci je polovica nápisov arabsky, ale Edgware Road, neďaleko Hyde Parku.”

“Aby bolo jasné, k Londýnu vždy patril kolorit mnohých národností. Sám som sa ako študent rád chodil najesť do Chinatownu, alebo som si sadol na super večeru u známych z Afganistanu (ktorí sa medzitým radili, ako sa pripravia na bitku s Pakistancami z vedľajšej ulice, ktorí im konkurovali v obchode, ale to tu teraz nepatrí…).”

V súčasnosti sa však jedna z hlavných svetových metropol zásadne mení. Významným dôvodom je podľa Draxlera migrácia. “Lenže dnes je toho naozaj veľa, britské mestá praskajú pod návalom prisťahovalectva. To si Briti nie úplne presne stotožnili s Európskou úniou. Navyše, bežný človek jednoducho zle chápe, o čom presne je jednotný trh a v mnohom podľahol falošným nádejám z opustenia EÚ. Ale za tým všetkým sa skrýva všade prítomný sentiment, že veľa vecí sa akosi vymklo z rúk: imigrácia, moc korporácií, moc nadnárodného kapitálu, moc medzinárodne prepojených mediálnych elít a Britom sa to všetko zlialo do jedného symbolu: Brexitu.”

“Čo sa migrácie týka, odpor k nej je oveľa silnejší, ako by sa zdalo z mediálneho informovania. Pri tejto návšteve mi hovoril pomerne vplyvný intelektuál, ktorý má blízko k politike: prečo by sme nemali hovoriť o miere migrácie? Je to úplne legitímna otázka, ale akonáhle ju otvoríte, médiá vás hodia do jedného koša so všelijakými bláznami, polofašistami a podobne. Potom sa ťažko racionálne baviť,” vysvetlil Juraj Draxler.

Takisto podľa neho nie je pravda, že bežným Britom prekážajú len chudobní prisťahovalci. Rovnako sa podľa jeho slov domáci sťažujú na prílev peňazí z arabských štátov, strednej Ázie či Ruska, čoho dôsledkom sú vykúpené nehnuteľnosti a nedostatok bývania pre domácich.

Dodal, že z jeho pohľadu nie je správne interpretovanie brexitu tak, akoby do určitého bodu v krajine všetko klapalo, a potom sa to zrútilo jedným referendom. “Skôr by som povedal, že pod povrchom dlhodobo bublala nespokojnosť z dnešného života a nastavenia spoločnosti. Už roky sa ľudia sťažovali na strašný nárast životných nákladov v Londýne, na čoraz depresívnejší pracovný život (zrýchľujúce sa výmeny zamestnaní, čoraz viac zamestnaní, ktoré často nikomu ani nedávajú spoločenský zmysel..), na zbytočne dlhé pracovné hodiny, ktoré ale musíte strpieť, len aby ste zamestnávateľovi dávali najavo lojalitu, aj keď do tej siedmej večer v kancelárii v skutočnosti trčíte zbytočne.”

“Ale kým boli na čele krajiny politici, ktorí aspoň vyzerali cool, človek mal pocit, že spoločnosť v zásade funguje a nejako to strpel. Teraz akoby zo všetkého spadol závoj a ľudia si priznávajú, akí sú šokovaní.  Toľko trochu depresívnych pozorovaní z mojej strany. Samozrejme, Británia je stále veľká krajina, a takisto mimoriadne príjemné miesto, kde sa aj ja osobne rád vraciam, ale brexit je príliš veľká téma (navyše potenciálne silne zasahujúca nás a našich občanov v UK), aby ju človek mohol ignorovať.”