Exkluzívna spoveď človeka priamo z farmy postihnutej slintačkou: Mnohí ani nespávajú. Plačú ľudia aj kravy

Vaša farma už je zasiahnutá chorobou slintačky a krívačky. Kedy ste začali robiť opatrenia? Ako sa choroba k vám dostala? Aké opatrenia robíte teraz, aby sa nákaza nešírila?

Prvé opatrenia sme začali prijímať hneď potom, ako sa objavili informácie, že nákaza prepukla v susednom Maďarsku. Zvyšok poznáte – nemali sme to šťastie a nákaza našu farmu bohužiaľ zasiahla. Odvtedy sa nám všetkým zmenil svet.

Vaša farma je orientovaná na výrobu mlieka a na farme máte niekoľko sto dojníc. U koľkých sa prejavila choroba? Je táto choroba pre zvieratá bolestivá? Ako sa správajú nakazené zvieratá?

Slintačka a krívačka je pre dobytok bolestivá. Postupne prestáva žrať, pretože v ústnej dutine sa vytvárajú bolestivé afty – práve kvôli nim krava začne slintať. Neskôr to isté prepukne na kopytách a na vemene – krava začne krívať a nakoniec už iba leží. Plus vysoké horúčky.

Koľko zvierat na chorobu slintačky a krívačky štatisticky umrie a koľko percent sa zvykne vyliečiť?

Úmrtnosť na túto nákazu je pri dospelých dojniciach okolo do 5 percent. Teliatka ju majú vyššiu, zhruba na úrovni 50 percent a viac. Problémom je obrovská nákazlivosť, choroba sa dokáže šíriť prakticky všetkými možnými cestami, ktoré si viete predstaviť.

Podľa momentálne platných predpisov budete nútení všetky zvieratá utratiť. Ako to vnímate ako človek, ktorý sa roky stará o tieto zvieratá stará? Bolo by podľa vás vhodnejšie nejaké iné riešenie?

Pre všetkých ľudí na farme je toto jedna obrovská tragédia. Mnohí ani nespávajú. Plačú ľudia aj kravy. Teda tie, ktoré ešte žijú, pretože aktuálne už boli utratené viac ako tri štvrtiny nášho stáda. Mali sme tu 1050 dojníc, 220 teliatok a 50 vysoko teľných jalovíc. Väčšina už nežije a väčšina ani nebola chorá. Skončili v kafilérii a keď na to myslím, je mi stále do plaču. Mali sme tu vynikajúce stádo, produkovali viac ako 12 miliónov litrov mlieka ročne a všetko je teraz preč. Neviem, či si to niekto, kto nerobí našu prácu vôbec vie predstaviť, ale nikomu to neželám. Iné riešenia bohužiaľ odborníci doteraz nevymysleli. Musíme takto postupovať, nemáme na výber. Ale to je hrozné.

Európska únia zakázala očkovanie proti tejto chorobe už pred mnohými rokmi. Na našom území sa táto choroba neobjavila viac ako 50 rokov. Existujú nejaké efektívne lieky proti tejto chorobe?

Pokiaľ je mi známe tak nie. Existujú iba postupy podľa ktorých musíte usmrtiť celé stádo v ktorom sa objaví nákaza. Vakcína, ktorú teraz aplikujú v iných postihnutých chovoch iba zmierni šírenie nákazy.

Je dosť čudné, že sa choroba objavila, dá sa povedať na farme v zapadákove Maďarska, tisíce kilometrov od nejakého iného známeho ohniska nákazy. Čím si to vysvetľujete, že choroba vypukla práve na takomto mieste?

Lámeme si nad tým hlavu od začiatku, ale vo výsledku je to vlastne jedno. Naše stádo už neexistuje. Takéto veci nech vyšetria tí, ktorí sú na to povolaní. My to určite nie sme.

Po tom čo choroba odznie, plánujete obnoviť chov dojníc na vašej farme? Nie je to asi jednoduchá záležitosť.

Určite chov obnovíme. A začneme pri tom zase úplne od začiatku. Vychovať také stádo, aké sme tu donedávna mali je záležitosť niekoľkých rokov. Minimálne dva tri a viac rokov. A to ešte musí ísť všetko tak dobre, ako len ísť môže. Bodaj by sme už boli aspoň v tej začiatočnej fáze, keď sa na farmu opäť vráti život. Pretože teraz je to len o bolesti, utratení a obrovskom smútku. Na všetkých nás tu na farme je to naozaj už príliš. Nikto nedokáže v takomto nastavení dlhšie normálne fungovať. Neviem, či to niekto dokáže pochopiť, ale predstavte si, že idete do práce s povinnosťou utrácať zvieratá o ktoré ste sa ešte donedávna s láskou starali.