V posledných týždňoch Európska komisia a viaceré národné vlády aktivovali komunikačnú mašinériu pripomínajúcu najtemnejšie dni pandémie – alebo začiatok hroziacej vojny.

Vo Francúzsku sa objavili príručky prežitia, z Bruselu prichádzajú stratégie “občianskej odolnosti“, vlády odporúčajú, aby si ľudia v domácnostiach urobili dostatočné zásoby vody, liekov a potravín, a v centre spoločného naratívu je naliehavá potreba pripraviť sa na najhoršie: ozbrojený útok, klimatickú katastrofu, kolaps digitálnej infraštruktúry alebo hybridný útok.

Na prvý pohľad sa zdá, že to všetko slúži ušľachtilému účelu – chrániť občanov. Za rastúcim alarmizmom či šírením paniky sa však skrýva politický, vojenský a finančný projekt kolosálnych rozmerov: vytvorenie nového európskeho obranného komplexu, ktorý zmobilizuje takmer 1 bilión eur – väčšina z nich sa bude financovať z verejného dlhu – bez toho, aby bol k dnešnému dňu vypracovaný jasný plán alebo sa o jeho dôsledkoch uskutočnila skutočná demokratická diskusia.

Stratégia

Komisia vo svojej úplne novej Stratégii pripravenosti Únie (Union Preparedness Strategy) varuje pred zhoršujúcimi sa okolnosťami v oblasti obrany a bezpečnosti. Oficiálny dokument bol zverejnený v stredu 26. marca.

Navrhuje 30 opatrení na prípravu obyvateľstva na všetky typy núdzových situácií, od kybernetických útokov po prírodné katastrofy vrátane sabotáže kritickej infraštruktúry a, samozrejme, stále prítomnej hrozby ozbrojeného konfliktu.

Pri pozornom čítaní dokumentu sa však ukazuje jasný vzorec: strach sa stal hlavným politickým palivom na ospravedlnenie masívnych výdavkov a centralizácie moci v Bruseli.

Tón tohto dokumentu je takmer apokalyptický. V návrhu Komisie sa okrem iného uvádza :

„Musíme sa pripraviť na rozsiahle medzisektorové incidenty a krízy vrátane možnosti ozbrojenej agresie, ktorá by postihla jeden alebo viacero členských štátov.“

Eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízový manažment Hadja Lahbibová  dokonca zverejnila video, v ktorom sa snaží vysvetliť, čo by mal “balíček na prežitie“ obsahovať. Video sa snaží pôsobiť vtipne a odľahčiť situáciu, veď pozrite:

Today, the EU launches its new #Preparedness Strategy.

“Ready for anything” — this must be our new European way of life. Our motto and #hashtag. pic.twitter.com/fA1z8ZvMDA

— Hadja Lahbib (@hadjalahbib) March 26, 2025

Eurokomisárka však v podstate predpokladá, že Európa utrpí ozbrojený útok, infraštruktúra sa zrúti a spoločnosť sa bez civilnej podpory ozbrojených síl rozpadne.

Kde potom zostáva európska diplomacia, národná obrana alebo zásada subsidiarity?

Zdá sa, že všetko sa rozplýva v prospech projektu, ktorý sa pod zámienkou bezpečnosti snaží prekonfigurovať politickú a fiškálnu architektúru Európskej únie hlboko intervencionistickým a zhora nadol riadeným smerom.

Odporúčanie pre občanov, aby si doma nechali baterky, trvanlivé potraviny, lieky a vodu na 72 hodín, sa môže zdať ako rozumná rada. Keď je však toto opatrenie súčasťou širšej stratégie, ktorá zároveň predpokladá masívne vojenské investície a opakuje naratív o “neodvratnej vojne“, je oprávnené položiť si otázku, či nie sme svedkami skôr psychologickej nátlakovej kampane než reálnej prípravy občanov na vojnu.

Vo Francúzsku vláda plánuje toto leto distribuovať príručku o prežití, v ktorej budú inštrukcie o všetkom – od toho, ako utesniť okná v prípade jadrového útoku, až po dobrovoľnú účasť na civilnej obrane. Oficiálna verzia sa vyhýba explicitným odkazom na vojnu, ale celková atmosféra – najmä v prejavoch prezidenta Macrona – sa jasne nesie v predvojnovom duchu.

Zo švédskeho prípadu, ktorý bol inšpiráciou pre francúzsku iniciatívu, sa zas dozvieme, že Švédsko distribuuje podobné príručky svojim obyvateľom už piatykrát od druhej svetovej vojny. Teraz, keď sa finalizuje ich členstvo v NATO a politický diskurz je čoraz militantnejší, nadobúdajú tieto kampane oveľa znepokojujúcejší tón.

Skryté náklady: dlh, strata suverenity a militarizácia EÚ

Na tejto strategickej zmene v Európe je najviac znepokojujúce, že sa odohráva bez úprimnej verejnej diskusie, bez účasti občanov a za obrovskej miery utajenia, pokiaľ ide o jej finančné, sociálne a politické náklady.

Ako ste určite zachytili, EÚ plánuje zmobilizovať až 800 miliárd EUR na svoj plán vyzbrojovania (ReArm Europe), z čoho 150 miliárd EUR bude pochádzať zo spoločného dlhu.

Inými slovami : Budúcnosť celých generácií sa dáva do zálohy v mene koncepcie bezpečnosti, ktorú nikto nedokáže jasne definovať.

Okrem toho sa tento vojenský tlak využíva na podporu európskej integrácie, ktorá sa čoraz viac vzďaľuje od svojich základných zásad národnej suverenity.

“Duch solidarity“, na ktorý sa odvolávajú bruselské orgány, sa zdá byť skôr eufemizmom na ospravedlnenie prevzatia vojenských, priemyselných a strategických kompetencií, ktoré by však mali zotrvať v rukách jednotlivých členských štátov.

Údajná “mimoriadna situácia” umožní Európskej komisii navrhnúť novú legislatívu na zjednotenie budúcich kritérií, čím sa ešte viac urýchli vytváranie takzvaného európskeho “superštátu“.

V dokumente sa zdôrazňuje zakotvenie aspektov týkajúcich sa pripravenosti a bezpečnosti do existujúcich a budúcich právnych predpisov, politík a strategických iniciatív EÚ.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia určila 30 prioritných opatrení zoskupených do siedmich tematických oblastí. Medzi nimi je napríklad spolupráca medzi civilnými orgánmi a vojenskými štruktúrami, posilnenie koordinácie medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom a posilnenie pripravenosti obyvateľstva.

V prílohe k návrhu je podrobne uvedených približne 60 opatrení na nasledujúce dva roky. Medzi “naliehavé priority“ pre aktuálny rok patrí zintenzívnenie sledovania a riadenia dezinformačných hrozieb, komplexné hodnotenie pripravenosti v rámci finančného sektora a integrácia školení o pripravenosti do vzdelávacích programov a školských osnov. (Dobre čítate, chcú to dotlačiť až do škôl)

Diskurz o civilnej odolnosti sa zároveň stáva trójskym koňom na presadzovanie vojensko-civilnej spolupráce, spoločných cvičení a prispôsobovania každodenného života myšlienke o permanentnej pohotovosti, resp. núdzovej situácii.

Na mieste je opýtať sa : Akú spoločnosť budujeme, ak naše deti nevyrastajú s učebnicami dejepisu, ale s príručkami o tom, ako prežiť biologický útok alebo digitálny kolaps?

Pochybenia

Veľkým paradoxom katastrofického prejavu Bruselu je, že sa tvári ako pasívna reakcia na čoraz nebezpečnejší svet, pričom si neuvedomuje, že mnohé z príčin tejto neistoty podporili – alebo prinajmenšom zle zvládli – tie isté európske inštitúcie a členské štáty EÚ.

Nekontrolované rozširovanie NATO na východ, neregulovaná migračná politika, ideologicky motivovaná energetická závislosť a narušenie medzinárodnej rovnováhy prostredníctvom sankcií a blokád vytvorili oveľa nestabilnejšie geopolitické prostredie.

Namiesto prehodnotenia týchto rozhodnutí sa od nás teraz žiada, aby sme akceptovali väčšiu kontrolu, väčšie výdavky, väčšie zadlženie a čoraz menšiu suverenitu.

Bolo by nezodpovedné popierať, že žijeme v nestabilnom svete, v ktorom má pripravenosť na krízové situácie legitímnu úlohu. Obozretnosť a plánované šírenie poplašnej správy však nie sú to isté. Hranica medzi pripravenou a vystrašenou spoločnosťou je tenká – a dnes sa zdá, že Európa ju chce prekročiť.

Za týchto podmienok nie je plán na európske prezbrojenie, spomínaný ReArm Europe, obrannou politikou. Je to ideologická stávka, premena EÚ na centralizovaného vojenského aktéra, ktorý je poháňaný strachom a financovaný kolektívnym dlhom. A to by nás malo znepokojovať oveľa viac než akýkoľvek výcvik alebo príručka prežitia, dodáva autor.

Prečítajte si tiež:

• Zelenskyj opäť vyhlásil, že „Putin čoskoro zomrie“
• Eurobarometer: Každý tretí Európan očakáva pokles životnej úrovne 
• Macron posadnutý vojnou? Francúzsko rozošle príručku s pokynmi, ako prežiť