Poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu dnes schválili zloženie novej Európskej komisie pod vedením jej predsedu Jeana-Claudea Junckera. Informovala o tom agentúra Reuters.

EK podporilo 423 prítomných poslancov, proti hlasovalo 209 a 67 sa zdržalo. Celkovo bolo odovzdaných 699 hlasov. Komisia sa teda môže ujať funkcie podľa plánu 1. novembra. Luxemburský expremiér Juncker vystrieda na poste predsedu EK Josého Manuela Barrosa.

Juncker dnes na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu poslancom pred hlasovaním sľúbil, že ešte do konca roka predstaví investičný plán v hodnote 300 miliárd eur. Ide o ambície novej exekutívy EÚ zamerané na podporu rastu a tvorby pracovných miest do konca roka.

Europoslanci si vymohli zmeny práve prostredníctvom vypočúvania dezignovaných eurokomisárov, ktoré majú personálny a administratívny charakter

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes nadpolovičnou väčšinou hlasov odsúhlasili zloženie Európskej komisie, ktorú od 1. novembra povedie luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker. Europoslanci si v rámci svojich právomocí vymohli niekoľko zmien voči pôvodnému Junckerovmu návrhu.

Juncker predložil menný zoznam komisárov 10. septembra. Svoj tím označil za viac politický ako úradnícky a prekvapil najmä prehodnotením funkcie podpredsedov komisie, ktorí by mali pracovať “horizontálne”, čiže vykonávať dozor nad viacerými pracovnými agendami EÚ a nad činnosťou viacerých eurokomisárov.

Zmeny, ktoré si poslanci prostredníctvom procesu odborného vypočúvania dezignovaných eurokomisárov vymohli, sú personálneho aj administratívneho charakteru.

Juncker súhlasil s rezignáciou Alenky Bratušekovej zo Slovinska, ktorá mala získať portfólio pre energetickú úniu, ktorá však podľa europoslancov v procese híringu zlyhala.

Jej odchod rozbil Junkcerovu pôvodnú koncepciu a musel hľadať náhradu za Bratušekovú na uvoľnený podpredsednícky post. Nová nominantka zo Slovinska Violeta Bulcová ako nováčik v politike nemala predpoklady získať takú vysokú funkciu a takú dôležitú agendu v exekutíve EÚ, Juncker musel siahnuť po niektorom z osvedčených a skúsených eurokomisárov. Voľba nakoniec padla na slovenského komisára Maroša Šefčoviča (úvahy sa týkali aj nemeckého komisára Günthera Oettingera), ktorý má potrebné skúsenosti a ktorý ako nominant Smeru vo voľbách do EP udržal potrebnú politickú rovnováhu medzi ľavicou a pravicou v rámci podpredsedníckych funkcií.

Juncker okrem toho musel zohľadniť aj nespokojnosť europoslancov s maďarským kandidátom Tiborom Navracsicsom, najmä v oblasti občianstva a ľudských práv.

Presuny, ktoré musel Juncker urobiť nakoniec vyústili do “povýšenia” Šefčoviča na podpredsednícky post pre energetickú úniu, rezort dopravy dostala Bulcová, pričom agenda vesmírnej politiky zostala aj naďalej v právomoci komisára pre priemysel a podnikanie – tou bude po novom Elžbieta Bieňkowská z Poľska. Navracsics prišiel o agendu spojenú s občianstvom, ktorú získal grécky eurokomisár, a namiesto toho dostal na starosť oblasť športu.

Zloženie novej komisie, vrátane rozdelenia funkcií: (meno — krajina– funkcia / agenda)

Jean-Claude Juncker — Luxembursko — predseda

 Frans Timmermans — Holandsko — prvý podpredseda / lepšia regulácia, medziinštitucionálne vzťahy, vymáhanie práva a charta základných práv

Federica Mogheriniová — Taliansko — podpredsedníčka / vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Andrus Ansip — Estónsko — podpredseda/ jednotný digitálny trh

Valdis Dombrovskis — Lotyšsko — podpredseda / euro a sociálny dialóg

Kristalina Georgievová — Bulharsko — podpredseda / rozpočet a ľudské zdroje

Jyrki Katainen — Fínsko — podpredseda — zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť

Maroš Šefčovič — Slovensko — podpredseda / energetická únia

Vytenis Andriukaitis — Litva — zdravie a bezpečnosť potravín

Dimitris Avramopulos — Grécko — migrácia, vnútorné záležitosti a občianstvo

Elžbieta Bieňkowská — Poľsko — vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP a vesmírna politika

Viloteta Bulcová — Slovinsko — doprava

Miguel Arias Caňete — Španielsko — klimatická agenda a energetika

Corina Creţu (Creţová) — Rumunsko — regionálna politika

Johannes Hahn — Rakúsko — európske susedstvo a rokovania o rozšírení

Jonathan Hill — Spojené kráľovstvo — finančná stabilita, finančné služby a kapitálové trhy

Phil Hogan — Írsko — poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Věra Jourová — Česká republika — spravodlivosť, spotrebitelia a rodová rovnosť

Cecilia Malmströmová — Švédsko — obchodná politika

Neven Mimica — Chorvátsko — medzinárodné vzťahy a rozvoj

Carlos Moedas — Portugalsko — výskum, veda a inovácie

Pierre Moscovici — Francúzsko — hospodárske a menové záležitosti, dane a colná politika

Tibor Navracsics — Maďarsko — vzdelávanie, kultúra, mládež a šport

Günther Oettinger — Nemecko — digitálna ekonomika a spoločnosť

Christos Stylianidis — Cyprus — humanitárna pomoc a krízové situácie

Marianne Thyssenová — Belgicko — zamestnanosť, sociálne otázky, zručnosti a pracovná mobilita

Karmenu Vella — Malta — životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov

Margrethe Vestagerová — Dánsko — konkurencieschopnosť

mž