Centrá majú slúžiť pre ľudí, ktorým bola zamietnutá žiadosť o azyl, a tí, ktorí odmietnu presun, môžu čeliť prísnym sankciám vrátane zadržania či zákazu vstupu.

Návrh má podporu skupiny štátov ako Dánsko, Rakúsko, Grécko, Nemecko a Holandsko, kým Francúzsko a Španielsko spochybňujú jeho účinnosť a ľudskoprávne organizácie varujú pred vznikom „legislatívnych čiernych dier“.

„Centrá budú mimo územia EÚ, kde zákonodarcovia nedokážu zaručiť dodržiavanie ľudských práv,“ upozornila Marta Welanderová z Medzinárodného záchranného výboru (IRC).

Kontroverzie vyvoláva aj spôsob, akým sa podarilo návrh presadiť. Ako informuje spravodajský portál Deutsche Welle, text sa podľa médií dohodol po osobných a WhatsAppových rokovaniach medzi poslancami frakcie európskych ľudovcov, do ktorej patria nemeckí kresťanskí demokrati z CDU kancelára Friedricha Merza, a frakcie Európy suverénnych národov (ESN) vrátane Alternatívy pre Nemecko (AfD).

Nemecký europoslanec za stranu Zelených Erik Marquardt tvrdí, že návrh obsahuje 38 formulácií pochádzajúcich od ESN. Zároveň varoval pred tým, aby bola deportačná politika EÚ „závislá od strany (AfD), ktorú mnohí pre jej predstavy o remigrácii označujú za krajne pravicovú“.

Podľa stredopravicového francúzskeho europoslanca Francois-Xaviera Bellamiho (Európska ľudová strana) návrh zavádza jednoduchú zásadu: „Ak do Európy prídete nelegálne, môžete si byť istí, že tu nezostanete.“

„Tieto otrasné zákony podkopú naše komunity, zvýšia strach a prinútia nevinných ľudí, aby sa zo strachu z väzenia a deportácií ukrývali,“ skritizovala schválené zmeny Cecilia Stradová, talianska poslankyňa zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

Prijaté reformy budú teraz predmetom rokovaní medzi europarlamentom a členskými štátmi o konečnom znení legislatívy.