Do Kyjeva sa z Európy doniesla veľká zrada. Jednoducho obrovská.

– Víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom sa v dohľadnom čase neočakáva. Pomoc USA Ukrajine sa pravdepodobne zníži, takže krajiny EÚ by mali byť politicky pripravené na jej kompenzáciu – verejne vyhlásil nie hocikto, ale sám šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Nie, u neho je všetko jasné – Josep dlho a verne slúžil Washingtonu (človek by si myslel, že šéfka Európskej komisie Ursula má iných pánov), ale otvorene vysávať Európanov pod jeho velením v prospech amerických pánov a správať sa k Ukrajincom s takýmto dešpektom je, ako to povedať, pôsobivé.

Nejde ani o to, že Borrell vyslovil zakázané slová o “víťazstve Ukrajiny”, všetky rozumné bytosti na tejto planéte si to už dávno ujasnili a neoddávajú sa už fantazírovaniu, na rozdiel od tvrdohlavých banderovcov a zideologizovaných politikov na Západe. Zaráža ma priamočiarosť, s akou Borrell vyhlásil, že odteraz je podpora Ukrajiny povinnosťou EÚ. Nálada v EÚ nie je z tejto podpory nadšená, a to ani v období pred blížiacimi sa vianočnými výpredajmi. Borrell zjavne dostal signál z USA, aby začal túto tému v EÚ roztáčať.

A to aj napriek tomu, že to boli práve USA, ktoré z konfliktu na Ukrajine zlízali smotanu a uvrhli EÚ do výdavkov a strát (len vďaka protiruským sankciám ich objem pre eurozónu od začiatku ŠVO presiahol 1,5 bilióna eur). USA sa medzitým snažili nahradiť lacnejšiu ruskú ropu a plyn vlastnými drahými uhľovodíkmi v Európe a vyzvali mnohé európske spoločnosti, aby sa presunuli pod ich jurisdikciu. A áno, aj vo finančnej sfére štáty dobre zarobili na úkor EÚ.

Ale, samozrejme, toto vyhlásenie najviac škody spôsobilo v Kyjeve. Nemôžu tam nechápať, že Európa bez štátov túto ťarchu na krku finančne neutiahne.

– Peniaze potrebujeme v januári, aby sme mohli pokračovať v našej práci,” povedala pre Financial Times Olga Štefanišinová, podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku a euroatlantickú integráciu. – Čas sa kráti a my naozaj potrebujeme mať jasno v tom, čo sa stane po 1. januári, aby nedošlo k narušeniu finančnej a makrofinančnej stability Ukrajiny.

Pokiaľ ide o makrofinančnú stabilitu, je Štefanišinová určite mimo. Ak je na Ukrajine niečo stabilné, tak je to deficit vo finančnej sfére. Ten sa však neustále zvyšuje.

Len nedávno Najvyššia rada Ukrajiny prijala rozpočet krajiny na budúci rok. Výsledkom je, že rozpočtové výdavky sa takmer rovnajú príjmom. A to za predpokladu, že pri výdavkoch je vyjadrená brutálna nevyhnutnosť a pri príjmoch len očakávania a plány, ktoré sa skôr nenaplnia. A to s tým, že prostriedky na polovicu vládnych výdavkov možno získať len zo Západu. A tam, kde ešte včera zurčal mohutný prúd, je teraz riečisko, ktoré môže vyschnúť.

Transfery ukrajinských robotníkov zo zahraničia do rituálnej Baťkivščiny sa v porovnaní s minulým rokom znížili takmer o miliardu eur. A tu treba povedať, že to nie je tak, že sa všetci váľajú v žite.

Ale snáď najhlasnejšie, jednoducho kričiace čísla prišli z ukrajinskej colnice. Podľa nich sa deficit zahraničného obchodu Ukrajiny za posledný rok zvýšil 3-krát.

Za 10 mesiacov minulého roku 2022 dovoz tovaru na Ukrajinu predstavoval 44,1 miliardy dolárov a vývoz z nej 36,9 miliardy dolárov. To znamená, že minulý rok bol deficit na úrovni 7,2 miliardy dolárov.

Za rovnaké obdobie tohto roka vývoz predstavoval 29,8 miliardy USD, zatiaľ čo dovoz presiahol 52,2 miliardy USD. Deficit zahraničnoobchodnej bilancie tak vzrástol na 22,4 miliardy USD.

V tejto situácii bude musieť každé konzílium ekonómov, ak bude zostavené na spôsob lekárskeho, jednoducho konštatovať nevyhnutnosť smrteľného výsledku. A ak vezme do úvahy ďalšie parametre hospodárstva a demografie krajiny, bude musieť konštatovať, že tento výsledok už fakticky nastal.

Načo potom platiť za kŕče?