Európa už pociťuje dôsledky vojny na Blízkom východe, najmä v podobe rastúcich cien energií a útokov na spojencov, upozornila Leyenová

„Sme svedkami regionálneho konfliktu s nezamýšľanými dôsledkami. A presah do širšieho okolia je už dnes realitou,“ povedala Leyenová európskym veľvyslancom pred plánovanou videokonferenciou s blízkovýchodnými lídrami.

Šéfka Komisie pripomenula iránsky dronový útok na britskú základňu na Cypre, narušenie medzinárodného obchodu aj vysídľovanie obyvateľstva. „Naši občania sa ocitli v krížovej paľbe. Naši partneri sú terčom útokov,“ dodala.

Hoci Irán formálne neuzavrel Hormuzský prieliv, doprava cez túto kľúčovú trasu takmer ustala. Ceny ropy v pondelok vystrelili takmer na 120 dolárov za barel. Európske ceny plynu tiež vzrástli, a to až o 30 percent.

Komisia však tvrdí, že Európa nie je nedostatkom ropy bezprostredne ohrozená. „Európe nehrozí bezprostredný nedostatok ropy. Podľa našich pravidiel musia mať všetky členské štáty 90-dňové núdzové zásoby,“ uviedla jej hovorkyňa Anna-Kaisa Itkonenová.

Leyenová zdôraznila, že za iránskym režimom netreba roniť slzy. „Ľudia v Iráne si zaslúžia slobodu, dôstojnosť a právo rozhodovať o vlastnej budúcnosti – aj keď vieme, že to bude sprevádzané nebezpečenstvom a nestabilitou počas vojny aj po nej,“ povedala.

Konflikt podľa nej priniesol aj „existenciálne otázky“ o budúcnosti medzinárodného poriadku a postavení Európskej únie (EÚ) v ňom. „Predstava, že sa môžeme jednoducho stiahnuť a uzavrieť pred týmto chaotickým svetom, je jednoducho iluzórna,“ varovala vrcholná predstaviteľka EÚ.

Napriek uvedeným problémom uistila, že Brusel presadí 90-miliardový úver pre Kyjev, ktorý blokuje Maďarsko. „Splníme svoje záväzky, pretože v hre je naša dôveryhodnosť a predovšetkým naša bezpečnosť,“ povedala.