Európa by mala odsúdiť rozdelenie Československa, myslí si Putin

Moskva 8. mája 2020 (HSP/Sputnik/Sputnik/Foto:SITA/AP/Sputnik, Kremlin-Mikhail Klimentyev)

Ruský prezident Vladimir Putin sa domnieva, že kolegovia v Európe by mali odsúdiť rozdelenie Československa, ku ktorému došlo krátko pred druhou svetovou vojnou v dôsledku tzv. Mníchovskej dohody

“Sovietsky zväz v skutočnosti na konci osemdesiatych rokov odsúdil tajnú časť paktu Molotov-Ribbentrop. No a prečo by dnes naši kolegovia nemohli urobiť to isté a odsúdiť toto rozdelenie Československa?” Povedal Putin vo filme Andreja Kondrašova Vojna o pamäť, ktorý bol uvedený na ruskom televíznom kanáli Rossija 1.

Poznamenal, že v Sovietskom zväze “si veľmi dobre pamätali a vedeli, ako sa vyvíjali roky pred druhou svetovou vojnou”.

“Sovietsky zväz vynaložil obrovské úsilie na to, aby vytvoril protihitlerovský pakt. Nikto to nepodporil. Okrem toho v 38. roku sa popredné západné krajiny, Veľká Británia a Francúzsko, stretli v Mníchove s Hitlerom, Mussolinim a podpísali príslušný dokument, ktorý sme vždy označoval ako mníchovská dohoda. A Československo vydali na roztrhnutie. A nech to je pre niekoho príjemné alebo nie, zúčastnilo sa toho aj vtedajšie Poľsko,” pokračoval ruský prezident.

Podľa jeho slov vtedy “krajiny priamo uzavreli dohodu s Hitlerom, pričom osobne a priamo s ním sa dohadovali na tom, že Poľsko zaberie časť Československa – Tešínsko a ešte jednu oblasť.

Mníchovská dohoda

K takzvanej mníchovskej dohode došlo 30. septembra roku 1938 podpisom lídrov štyroch európskych krajín. Dohodu tak podpísal premiér Spojeného kráľovstva Neville Chamberlain, francúzsky premiér Édouard Daladier, taliansky premiér Benito Mussolini a za Nemecko kancelár Adolf Hitler.

Pre túto dohodu je zaužívané pomenovanie “o nás bez nás”, kedy sa o rozdelení Československa rozhodovalo bez nášho zastúpenia. Po podpísaní dohody sa zmenila mapa Československa. Celkovo tak prišlo o 30 percent územia, teda o takmer 42 tisíc kilometrov štvorcových rozlohy a skoro o päť miliónov obyvateľov. Dediny a mestá v pohraničnom pásme boli pričlenené k Nemecku.

Okrem toho prišlo Československo aj o opevnenie, ktoré bolo vybudované v daných oblastiach a zostalo tak bez prirodzených hraníc, čo tvorí pohorie na severe a juhu krajiny.

Táto dohoda mala vplyv aj na občanov, ktorí žili práve v pohraničí. Tí prišli zo dňa na deň o svoje domovy a museli sa uchýliť často do stredných Čiech, kde hľadali prístrešie a nový domov u príbuzných či v rôznych provizórnych podmienkach.

Putin označil za hlúposti pokusy obviniť ZSSR z rozpútania druhej svetovej vojny

Ruský prezident zároveň označil za hlúposti pokusy o obvinenie Sovietskeho zväzu z prípravy a rozpútania druhej svetovej vojny. Rusko sa bude naďalej usilovať o uchovanie historickej pravdy.

“Kto na koho zaútočil 22. júna štyridsiateho prvého roku?! My sme na Nemecko zaútočili alebo Nemecko na nás? Čo je to za hlúposť?!” povedal vo filme Andreja Kondrašova.

Prezident zdôraznil, že Rusko nemá a nemôže mať žiadny pocit viny.

“My sme položili na oltár Víťazstva 27 miliónov životov našich občanov – mám na mysli Sovietskeho zväzu. Dohromady. Preto nie je a nemôže existovať žiadne ospravedlnenie pre tých, ktorí sa snažia prepísať históriu,” povedal ruský prezident.

Putin opakovane vystupoval proti pokusom Západu prehodiť vinu za rozpútanie druhej svetovej vojny na Sovietsky zväz.

Rezolúciu Európskeho parlamentu, kde sa tvrdí, že druhá svetová vojna začala kvôli podpisu paktu o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom, označil za “úplnú hlúposť” a povedal, že autori tohto dokumentu vychádzali z aktuálnej politickej konjunktúry. Čeliť týmto nezmyslom je možné len pravdou, zdôraznil prezident a sľúbil, že Rusko bude v tomto smere usilovne pracovať.