Kardinál Zuppi: Keď prevláda “Babylon vlastného ja”, zvoľme si bratstvo

V homílii nadviazal na výzvu pápeža, aby sme milovali Cirkev v čase, keď prevláda „nebezpečná kultúra sily“.

„Vždy milujte Cirkev, milujte a zachovávajte jednotu“

Ozvena týchto slov, ktoré vyslovil Lev XIV. počas Stretnutia priateľstva medzi národmi v Rimini v sobotu 23. augusta, zaznela opäť nasledujúci deň. Na pápežovo posolstvo nadviazal kardinál Matteo Zuppi v homílii počas svätej omše, ktorej predsedal v auditoriu Intesa Sanpaolo D3 a ktorú spolu s ním koncelebrovali okrem iných kardinál Jean-Paul Vesco, metropolitný arcibiskup Alžíru p. Joseph Farrell, generálny predstavený Rádu svätého Augustína, a p. Francesco Ielpo, kustód Svätej zeme.

Otvoriť sa svetu, ktorý sa chce uzatvárať

Vo svojej úvahe zdôraznil charakter podujatia: nie je to „enkláva“, ale „križovatka ciest pre Cirkev a spoločnosť“, schopná znásobiť stretnutia a inšpirovať nové cesty. Táto čnosť je o to potrebnejšia vo svete, v ktorom „je také ľahké myslieť si, že si zabezpečíme bezpečnosť a pohodlie tým, že sa uzavrieme“.

Postaviť sa proti „kultúre sily“

Predseda biskupskej konferencie Talianska pripomenul prosbu, ktorú pápež František kedysi adresoval účastníkom stretnutia, keď ich požiadal o pomoc pri budovaní mieru. Zdôraznil, že Pán Boh vzbudzuje v človeku túžbu a konanie v súlade s „plánom lásky“.

Práve láska je ústredným motívom tohtoročného podujatia, ktorého motto je prevzaté zo záverečného úryvku Danteho Božskej komédie, Láska, ktorá poháňa slnko a hviezdy.

„Koľko radosti prináša skúsenosť tejto lásky vo všeobecnej rodine, ktorou je Cirkev,“ povedal kardinál Zuppi. „Je o to cennejšia v čase, keď dominuje bezohľadná a nebezpečná kultúra sily, Babylon vlastného ja, v ktorom sa človek stáva arogantným a nepredvídateľným, ale aj uzavretým ‚my‘, postaveným proti inému ‚my‘.“

Zodpovednosť Cirkvi

Cirkevné spoločenstvo „žije vo svete, ale nie je zo sveta“ – pripomenul kardinál Zuppi tento princíp a zároveň poukázal na dôležitú zodpovednosť, ktorá z neho vyplýva: pomáhať ľudstvu znovu nájsť samého seba.

Ide o procesy, na ktoré poukázal pápež: oddelenie spolunažívania od podozrievavosti, kultúry od násilia, vzdelávania od ideológie, práce od modlárstva zisku, technológií a financií od záujmov spojených so smrťou.

Všetci môžeme byť hviezdami na tmavej oblohe

„Máme veľa práce,“ poznamenal kardinál. Zdôraznil však, že predovšetkým ide o to, aby sme nasledovali ľudskú prirodzenosť, ktorá – ako hovorí Dante – nie je stvorená na to, aby sme žili „ako divoké zvieratá“. Má byť naopak „veľkolepá“ – povedal Zuppi, narážajúc na názov encykliky Leva XIV.

Do tejto perspektívy sa môže zapojiť každý: „Všetci môžeme byť hviezdami na príliš tmavej oblohe.“ Ide o krásu svetla, ktoré – ako pripomenul, tentoraz citujúc sv. Jána Pavla II. – „vzbudzuje túžbu po radikálnosti“ a nedovolí človeku prispôsobiť sa kompromisu.

Konkrétne angažovanie

Ježiš je krásou, ktorá „vás podnecuje k túžbe urobiť zo svojho života niečo veľké, k vôli nasledovať ideál, k odmietnutiu dať sa pohltit priemernosťou, k odvahe s pokorou a vytrvalosťou angažovať sa v zdokonaľovaní seba samých a spoločnosti, čím ju robíte ľudskejšou a bratskejšou“.

Treba teda vychádzať z empatie a k nej sa vracať. Kardinál Zuppi na záver pripomenul, že obetovanie sa pre iného človeka „nie je niečo všeobecné, je to niečo veľmi konkrétne: obetovať sa pre iného znamená konať preňho. Milovať niekoho znamená konať. Aby sme sa obetovali pre iných, musíme konať pre iných“.

Edoardo Giribaldi – Vatikán

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk