Eurokomisár so záľubou šikanovať SR znovu útočí: Čo mu vadí tentoraz?

Komisárova nástenka na sociálnej sieti X obsahuje zaujímavé príspevky – napríklad aktívne vystúpil aj proti maďarskému zákonu voči obmedzeniam verejnej propagácie LGBTi agendy. O´Flaherty zrejme obľubuje epištolárnu komunikáciu, a tak vypisuje listy doľava-doprava.

Odľahčene povedané: Politika EÚ na všetky svetové strany, čo poviete?

Našich poslancov teraz vyzýva, aby neschválili zákon o lobingu mimovládnych organizácií v jeho aktuálnej podobe. Vraj by to pre občiansku spoločnosť znamenalo významné obmedzenia. To je zaujímavé tvrdenie, pretože ešte vlani nám orgány EÚ odporúčali konečne sa venovať práve otázkam politického lobingu zo strany tretieho sektora…

Európski audítori uznali, že mimovládkam chýba transparentnosť

Pritom sme na stránkach HS už neraz informovali napríklad aj o nemeckej forme zákona o registračnej povinnosti lobingových entít. Nejde o nič iné, len o jasnú identifikáciu jednotlivcov a skupín využívajúcich rozličné finančné zdroje v snahe zasahovať do vnútroštátnych záležitostí. Môžeme spomenúť aj podobný zákon FARA z takzvanej najdemokratickejšej krajiny sveta…

To pánovi komisárovi asi nič nehovorí, alebo len selektívne hrá hluchého-slepého?

Najväčšia bomba však je, že sám Brusel nám už vlani formálne vytkol nulový pokrok vo veci aktualizácie legislatívneho rámca, pokiaľ ide o transparentnosť činnosti mimovládnych organizácií. Citujme priamo z dokumentu dostupného online: „No progress yet on introducing proposals to regulate lobbying…” Teda: Zatiaľ žiaden pokrok v predstavení návrhov na reguláciu (politického) lobingu. Inými slovami nám Brusel odkázal, aby naši politici konečne podnikli v danej veci žiadané kroky.

Tak aký má teraz pán komisár problém?

Vzhľadom na to, že podobne kriticky sa vyjadroval už vlani v liste, kde spochybňuje aj transformáciu verejnoprávnych médií, vyznieva jeho iniciatíva skôr než úprimná starosť o situáciu demokracie a ľudských práv na Slovensku ako akási „povinná jazda”. Jednoducho, malé štáty ako Maďarsko či Slovensko treba skritizovať, či si robia svoju prácu, alebo nie. Niekto v európskych orgánoch za to dostane „fajočku”, a život ide ďalej – akurát s tým, že protivládne elementy u nás dostanú do rúk „zbraň”, ktorou môžu šermovať v médiách, že „aha, pozrite, ani komisárovi sa vládne kroky nepozdávajú”…

Mimochodom, O´Flaherty sa zastáva aj Slovenského národného strediska pre ľudské práva na čele so Silviou Porubänovou. O jej aktívnemu odporu voči chystanému zákonu sme písali samostatný článok – poslanec Erik Kaliňák ju vtedy vyzval, aby kvôli zavádzaniu odstúpila zo svojho postu.

Nenápadná zaujímavosť: Denník SME, ktorý zvyčajne ponúka svoje články na webe zamknuté, tentokrát urobil výnimku, a text o komisárových výhradách uvoľnil celý na prečítanie. To je mi náhodička – keď ide o ochranu mimovládok, dáme čitateľom zobnúť zadarmo? Lebo nám to vyhovuje? Rečnícka otázka…

Tak, ako majú politici svoje práva a povinnosť, ako aj zodpovednosť voči spoločnosti, majú ich mať aj mimovládne organizácie. Nejde tu o tie charitatívne, lež o tie, ktoré si do činnosti hrdo uvádzajú „posilňovanie demokracie” v krajine. Pretože – buďme úprimní – to je len iné vyjadrenie pre čisto prozápadné orodovanie v prospech neoliberálnej ideólogie a progresivistických nápadov. Aj za cenu ovplyvňovania oficiálnych štátnych politík prostredníctvom tlaku na riadne zvolených zástupcov občanov SR.

O'Flaherty: SR slabo rieši ľudské práva Rómov, odporúča medzigeneračný prístup

Hádam máme právo vedieť, kto za tým stojí, a o čo mu ide.

Ale čo sa vlastne čudujeme, že EÚ má k lobingu dvojaký názor? Pozrite si ich stránky, ako ospravedlňujú, priam vyviňujú lobistov – vraj je dôležité viesť s nimi vzájomný dialóg! Sama Únia pritom má funkčný „register transparentnosti”, momentálne v ňom nájdete vyše 14 000 (!) zapísaných subjektov.

Takže keď si nejaké koncerny zabezpečia úľavy v európskej legislatíve, je to v poriadku, lebo veď „otvorený dialóg”? A tieto organizácie vraj zastupujú „špecifické záujmy” občanov, čo je v súlade so sociálnou politikou EÚ… Lenže potom načo sme tam volili poslancov? Aby sa hádali o tom, či verejné priestranstvo môže byť nasvietené dúhovými farbami?

K týmto veciam už sa denník SME nevyjadruje. Som zvedavý, či okrem nás niekto poukáže na dvojtvárnosť týchto politík Bruselu. Pretože aj o tom je „otvorená komunikácia”…

Poznámka na záver: Naše mimovládky sa idú sťažovať na zvýšenie administratívnej záťaže? Pozrite si pre porovnanie, aký je európsky štandard priamo v registri EÚ. Napríklad pokiaľ ide o záznam lobistov z Raiffeisen Bank TU. Máte tam finančné dáta, polia pôsobnosti, typ komunikačných alebo špecifických aktivít, ciele, zodpovedné osoby, atď.

Takže nech sa ctihodný komisár pán O´Flaherty najprv poobzerá po vlastnom dvorci…