Brusel/Varšava 2. januára 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Alik Keplicz)

EÚ varovala Poľsko už niekoľko mesiacov vopred, že nebude tolerovať súdnu reformu vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), a označila ju za “antidemokraticku”, a to napriek tomu, že rovnaké zmeny, sú už zavádzané v mnohých západoeurópskych krajinách.

Strana PiS sa riadi ideológiou eurorealizmu, ktorá sa snaží zlepšiť suverénne postavenie Poľska v EÚ, čo je vízia, ktorá je priamo v rozpore s euroliberalizmom Nemecka (hegemóna EÚ), ktoré si naopak želá, aby boli všetky členské štáty podriadené nezvolenej byrokracii v Bruseli.

Predchádzajúca poľská vláda z Občianskej platformy (PO) zaplnila súdy svojimi spojencami ešte predtým, než stratila moc. Bývalým lídrom PO je súčasný predseda Európskej rady Donald Tusk, a práve on a jeho organizácie sú všeobecne považovaní za zástupcov Nemecka v Poľsku.

Strana PiS je oproti tomu spriaznená so stranou Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána, s ktorou má spoločnú silnú vieru v konzervatívnu ideológiu eurorealizmu. Už dlho – od konca studenej vojny – je euroliberalizmus v Európe na vzostupe, avšak celosvetová hospodárska recesia v roku 2008 a migrantská kríza v roku 2015 vyvolali aktivity najširších vrstiev v celej strednej a východnej Európe, čo malo za následok rýchly nárast eurorealizmu.

Vnútrozemsky menšie Maďarsko nie je štrukturálne schopné ovplyvniť akúkoľvek väčšiu zmenu v EÚ, ale jeho oveľa väčší vyšehradský partner Poľsko má pomerne lepšiu pozíciu, aby tak urobilo. Nemecko sa cíti ohrozené strategickým partnerstvom Poľska a Maďarska, a chápe, že obyčajní ľudia strednej a východnej Európy, ktorí sú v ich područí, sa obracajú k Berlínu chrbtom, a s hrôzou sleduje, ako odmietajú nebezpečný euroliberalizmus, ohrozujúci ich národnú identitu, a namiesto toho vítajú eurorealizmus, ktorý ich má ochrániť. Najsilnejší prejav tohto trendu v praxi predstavujú Poľsko a Maďarsko a ich úplne odmietanie prijať do svojich krajín čo len jediného migranta, ktorý je civilizačne na inej úrovni, zatiaľ čo iný člen Vyšehradskej štvorky – Česká republika – ich prijala len tucet. V dôsledku toho sa všetkým trom krajinám vyhráža sankciami Brusel, konajúci na popud Berlína.

Z vyššie uvedeného dôvodu je veľa ľudí presvedčených, že trestné konanie podľa článku 7 voči Poľsku sa začalo preto, aby sa táto krajina potrestala, pretože si dovolila vystupovať proti relokačnej schéme povinne prijímať migrantov v rámci EÚ, pričom súdna reforma Varšavy bola použitá ako vhodná zámienka. EÚ chce Poľsko exemplárne potrestať a to najmä potom, čo ju úplne ponížil nový predseda vlády Mateusz Morawiecki, ktorý sa na začiatku tohto mesiaca zaviazal, že znovu pokresťanští Európu, a zosmiešnil “hodnoty” EÚ. V rámci prebiehajúcej farebnej revolúcie v krajine sa nepodarilo zvrhnúť vládu a výsledok je kontraproduktívny, pretože sa odkrylo spojenie, ktoré má hnutie – riadené stranou PO – s Nemeckom a Georgeom Sorosom, čím ešte zosilnela domáca podpora.

Všetko, čo teraz Poľsko potrebuje, aby plne uplatnilo svoj potenciál regionálneho vodcovstva, je nutnosť reformovať súdnictvo a predísť akémukoľvek “ústavnému prevratu”, ktorý by znemožnil strane PiS realizovať ich historický volebný mandát. A práve toto prezident Andrzej Duda urobil ihneď po oznámení o uplatnení článku 7 Zmluvy o Európskej únii. Aby prezident Duda ukázal, že sa Poľsko nenechá zastrašiť, vzdorovito podpísal tie “najkontroverznejšíe” zákony, ktoré predtým odkladal, čím sa krajina vydala na cestu, z ktorej “niet návratu”. Varšava má formálne tri mesiace na to, aby reagovala na obavy Bruselu ohľadom svojich “protidemokratických” opatrení, je však veľmi nepravdepodobné, že Poľsko cúvne. Ďalší krok pre EÚ spočíva v tom, aby prinútila 22 z 28 členov na vydanie oficiálneho “varovania” Varšave ešte predtým, než ju zbaví hlasovacích práv v bloku EÚ. Tieto bezprecedentné sankcie však nemožno uskutočniť bez konsenzu, a Maďarsko prisahalo, že sa proti tomu postaví, hoci sa tak premiér Orbán dostane do sporu s nemeckou farebnou revolúciou práve pred voľbami, ktoré budú budúci rok.

Na Slovensko ktoré je kompletne infiltrované sorošovskou klikou sa Poľsko spoľahnúť nemôže. Náš minister zahraničia Lajčák na poste predsedu Valného zhromaždenia OSN dokonca presadzuje sorošovsku agendu 2030, ktorá ma povaliť súčasný povojnový mierový systém, ktorý napríklad znemožňuje legalizovať podobné intervencie ako boli v Juhoslávii, alebo v Iraku. Na rozdiel od Poľska, EU nenamieta nič proti zásahom v justícií ktoré prebehli na Slovensku. Či už je to retroaktívne zrušenie amnestií, či vytváranie rôznych treťosektorových komisií, ktoré nemajú oporu v ústave. Taktiež nereagovala na znefukčnenie Ústavného súdu úmyselným nevymenovaním sudcov prezidentom.

Z právneho hľadiska objasnil situáciu v Poľsku sudca Štefan Harabin, ktorý stojí v prvej línii boja proti týmto rozkladným praktikám v justícii:

Začnem tak všeobecnejšie. Európska únia sa etabluje ako medzinárodná organizácia, ktorá stoji na atribútoch právneho štátu. Žiaľ, nie je to pravda. Minimálne z pohľadu protiruských sankcií EU realizuje agresívnu zahraničnú politiku, pretože je nástrojom politiky USA a NATO. Nie je možné aby EU vo vzťahu k nečlenským krajinám realizovala svoje vzťahy na podklade toho, že buď nás budete poslúchať, alebo vás budeme sankcionovať. Žiadne sankcie regionálna organizácia nemôže zavádzať mimo rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Možné sú len keď je ohrozený mier a keď to odobrí Bezpečnostná rada. Preto sa USA snažia narušiť tento povojnový mierový systém, ktorý znamenal stabilitu a neumožňoval takéto jednostranné akcie, ako napríklad v Juhoslávii. A preto tá stará clintonovsko-obamovsko-sorošovska klika sa snaží narušiť tento systém agendou 2030, ktorú prezentuje aj náš lokaj Lajčák. Agenda 2030 znamená to, aby sa práve ten systém Bezpečnostnej rady OSN zrušil. V budúcnosti táto agenda ráta aj so zrušením národných štátov a ich riadením z nejakej centrálnej svetovej banky.

A teraz k Poľsku. Keďže Poliaci si nenechali diktovať, tak na nich vytiahli túto hru s justičným systémom. Poliaci preniesli určité analogické prvky do svojho justičného systému, na čo majú právo. Nie celkom súhlasím s určitými vecami, keď sa likviduje funkčné obdobie starých členov súdnej rady, lebo by zjavne išlo o retroaktivitu. Keď raz boli vymenovaní na určité obdobie, tak ich nástupcov môžu vymenovať až po skončení tohto funkčného obdobia.

Ale pozrime sa na ten dvojaký meter. Protestovali v EU keď boli retroaktívne na Slovensku zrušené amnestie? Neprotestovali, lebo táto politická garnitúra na Slovensku im tu všetko poslušne realizuje. Príjima migrantov, keď podľa bezpečnostného analytika Zábojníka ich tu máme minimálne 7 tisíc. Pritom s tým nikto nesúhlasil, nebolo to v parlamente, nebolo to vo vláde. Taktiež náš premiér povie, že je proti sankciám voči Rusku a potom hlasuje za ne.

Preto vo vzťahu k Slovensku, keď išlo o deformáciu právneho systému neaktivovala EU žiaden článok 7. Vo vzťahu k Poľsku vidíte, že tu vôbec nejde o právo, ale politiku. Pretože horšia deformácia právneho systému v Poľsku určite nie je, v porovnaní zo slovenským zrušením amnestií. Taktiež zásahy do rozhodnutí súdov neboli v Poľsku vôbec prítomné. U nás boli určité rozhodnutia súdov a parlament ich na návrh vlády zrušil.

Pred dvomi rokmi náš senát vyniesol rozhodnutia, ktoré sú v súlade s európskou judikatúrou a my sme stíhaní za právny názor. My sme naše rozhodnutia poslali Junkersovi aj Jourovej a Timmermans nám odpovedal, že to sledujú, pritom nič porovnateľné sa v Poľsku nedeje. Žiaden sudca v Poľsku nie je stíhaný za právny názor. Ani jeden! Nie to ešte traja a päťkrát! Poliaci ani spätne nezrušili amnestie. Čiže ten prístup EU vôbec nie je právny, ale je vyslovene politicky a vydieračský.