Podľa denníka TEC Brusel podniká významný krok v oblasti obrany. Po mesiacoch varovaní o „zraniteľnosti Európy“ Európska komisia predstavila plán na dosiahnutie „plnej vojenskej pripravenosti“ do roku 2030.

Plán zahŕňa ambiciózne projekty, ako je Európsky vesmírny štít (European Space Shiel) a protidronová bariéra pozdĺž východnej hranice EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila túto iniciatívu za „nevyhnutnú reakciu“ na „rastúce hrozby“ a poukázala na potrebu pripraviť sa na potenciálny konflikt s Ruskom.

Predsedníčka Európskej komisie zdôraznila, že „Európa musí brániť každý centimeter svojho územia“, pričom poukázala na nedávne zásahy dronov do vzdušného priestoru Poľska, Nemecka a Dánska. Von der Leyenová jasne uviedla, že obrana bude jedným z pilierov budúceho viacročného finančného rámca (2028–2034) s kombinovaným rozpočtom 131 miliárd eur na obranu a vesmír.

Ambiciózne plány Bruselu

Kým Komisia nalieha na členské štáty, aby spoločne smerovali k „plnej vojenskej pripravenosti“, mnohé európske krajiny sa začínajú pripravovať „na vlastnú päsť“.

V uplynulých mesiacoch sa viacero vlád rozhodlo prehodnotiť alebo dokonca čiastočne obnoviť povinnú vojenskú službu. V mnohých častiach kontinentu sa otázka povinnej vojenskej služby dostala na „program dňa“.

Tento krok je jasným znakom, že Európa sa pripravuje na vojnu, a to nielen na úrovni spoločnej obrannej politiky, ale aj prostredníctvom národných iniciatív.

Ako je to v krajinách?

Nemecká koaličná vláda stredopravicovej CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD) tiež dosiahla kompromis o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby. Podľa nového systému každý mladý muž po dovŕšení 18. roku života dostane list s QR kódom, ktorý ho nasmeruje na online dotazník, ktorý musí vyplniť. Podľa nemeckého ministerstva obrany toto opatrenie nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Od 1. júla 2027 budú tí, ktorí vyplnia formulár, podrobení povinnému lekárskemu vyšetreniu s cieľom posúdiť ich zdravotnú spôsobilosť, schopnosti a potenciálne úlohy v rámci (vojenského) nasadenia. Ženy budú naďalej oslobodené od tohto procesu, hoci sa stále môžu prihlásiť ako dobrovoľníčky.

Ministerstvo uviedlo, že lekárske vyšetrenie má za cieľ rozšíriť celkový obraz o tom, kto by bol k dispozícii v prípade „núdzovej situácie“.

Nemecké ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že „nová vojenská služba otvára možnosť osobného príspevku k bezpečnosti Nemecka, a to aj pri krátkodobom záväzku na šesť mesiacov – alebo dlhšie“.

Hovorca AfD v oblasti obrany Rüdiger Lucassen kritizoval obe vládne strany, keď povedal, že „sa zahrávajú s možným nasadením nemeckých vojakov na Ukrajine“. Uviedol, že hoci AfD podporuje obnovenie povinnej vojenskej služby s cieľom zabezpečiť operačnú pripravenosť ozbrojených síl, je proti „akejkoľvek intervenčnej zahraničnej politike mimo územia NATO“. ”

Francúzsko sa medzitým snaží viac ako zdvojnásobiť počet svojich záložných síl v rámci širšej vojenskej posily. Hoci krajina zrušila povinnú vojenskú službu v roku 1996, prezident Emmanuel Macron zaviedol v roku 2019 Service National Universel (SNU) – mesačný program pre mladých ľudí vo veku 15 až 17 rokov, ktorý spája vojenskú disciplínu s občianskou a sociálnou výchovou.

Znovuzavedenie povinnej vojenskej služby však vo Francúzsku zatiaľ nie je na programe kvôli nedostatku finančných zdrojov a politickej podpory. Paríž sa namiesto toho zameriava na rozširovanie svojich záložných síl, ktoré by mali do roku 2035 narásť z 46 000 na 105 000.

Od vypuknutia konfliktu na Ukrajine je aj Poľsko odhodlané posilniť svoju armádu s cieľom zvýšiť jej silu z odhadovaných 216 100 vojakov (čo v roku 2024 odhadlo NATO)  na 300 000 vojakov do roku 2035. Okrem toho vláda zaviedla vojenský výcvik na stredných školách, kde sa deti vo veku od 14 do 16 rokov učia o národnej bezpečnosti, záchrannej činnosti a prvej pomoci. Varšava vysiela jasný odkaz: národná obrana musí začať vzdelávaním.

Švédsko v roku 2017 opäť zaviedlo povinnú vojenskú službu. Všetci 18-roční sa musia zaregistrovať online a poskytnúť armáde svoje osobné údaje, pričom približne 5 – 10 % z nich je povolaných do služby. Od konca roka 2023 zaviedol Štokholm aj povinnú civilnú službu, ale len v kľúčových sektoroch, ako sú mestské záchranné služby a dodávky elektrickej energie.

V Dánsku je vojenská služba povinná pre 18-ročných mužov a od júla 2025 aj pre 18-ročné ženy. Základná vojenská služba trvala doteraz len štyri mesiace, ale od roku 2026 sa predĺži na 11 mesiacov – to podľa denníka odzrkadľuje rastúce obavy o bezpečnosť.

Lotyšsko tiež v roku 2023 obnovilo postup, podľa ktorého všetci muži vo veku od 18 do 27 rokov musia slúžiť 11 mesiacov, zatiaľ čo ženy sa môžu prihlásiť dobrovoľne. Lotyšská vláda plánuje do roku 2027 zvýšiť počet vojakov z 22 000 na 50 000.

Chorvátsko sa tiež pridalo k vlne obnovení vojenskej služby – parlament 24. októbra schválil návrat povinnej vojenskej služby. Orgány plánujú do konca roka začať predvolávať občanov narodených v roku 2007 na lekárske vyšetrenia.

Okrem veľmocí si určitú formu povinnej vojenskej služby zachovávajú aj krajiny ako Rakúsko, Fínsko, Nórsko, Estónsko, Litva, Grécko a Turecko.

Tlak USA na zvýšenie výdavkov NATO v oblasti obrany a zrýchlené budovanie vojenskej sily EÚ vedú k jednému záveru: Európa vstupuje do novej éry zbrojenia – tichého, ale nezameniteľného zbrojného preteku, ktorý sa odohráva na celom kontinente.

Prečítajte si tiež:

• „NATO vymaže Moskvu z povrchu Zeme“
• Na každého iný meter?