Etickým kódexom je spravodlivosť

Skutočne spravodlivý človek sa usiluje v každej situácii jednať spravodlivo a neočakáva to len od druhých. Na spravodlivom jednaní principiálne trvá aj vtedy, ak to jeho samého znevýhodňuje.

V rozhovore s novinárom jedna aktívna sudkyňa (išlo o rozhovor pani Dany Jelinkovej Dudzíkovej pre Hlavné správy, pozn.red) , správneho súdu uviedla, že istý denník čelí približne 50 žalobám na ochranu osobnosti, ktorými sa domáhajú spravodlivosti tí, o ktorých sa písalo niečo, čo považujú za nespravodlivé.

Sudkyňa Jelinková Dudzíková pre HS: Konflikt záujmov Tódovej a Záleskej bol najväčší mediálno-justičný škandál bez následkov

Brániť sa proti nespravodlivosti je rovnako prirodzené, ako očakávať spravodlivé jednanie.

Je však spravodlivé, ak o množstve súdnych sporov nie sú čitatelia tohto denníka informovaní rovnako otvorene, ako im tento denník prináša „vierohodné“ informácie, za ktoré potom čelí žalobám?

Každý má v sebe zabudované receptory na vnímanie spravodlivosti. Rozdiel je len v tom, či nám kontrolka bliká len ak sa to týka nás alebo je zapnutá vždy.

Spravodlivosť je podľa Biblie jednou zo štyroch dominantných vlastností Stvoriteľa, popri láske, múdrosti a moci. A človek je stvorený na Boží obraz, čo znamená, že má schopnosť spravodlivosť nielen vnímať, ale v súlade s tým aj jednať.

Spravodlivosť bez pravdy a čestnosti nejestvuje, tak ako dokonalá krása bez zdravia. Preto ak budujeme spravodlivosť na lži, výsledkom je len jej napodobenina s vykradnutým obsahom.

Urobme si test receptorov spravodlivosti.

Je spravodlivé ak médiá svojmu publiku za predplatné ponúkajú lži a polopravdy?

Ako sa cítite, keď zistíte, že ste naleteli lži? Že ste si na základe zavádzajúcich informácií vytvorili falošný obraz o človeku, s ktorým nemáte žiadnu osobnú skúsenosť, a dokonca ste ho šírili ďalej?

Jedna nespravodlivosť často vedie k reťazeniu ďalších.

Lebo človek sa môže aj nechtiac čítaním článkov od autorov, ktorých cieľom je rozpútanie kampane na diskreditáciu osoby a jej mediálneho lynču, stať kľúčovým spolupáchateľom veľkej nespravodlivosti.

Na to, aby sa autorovi alebo novinám podarilo verejne zosmiešniť a zdiskreditovať človeka totiž nestačí, aby niekto napísal o ňom lži a iný to vydal. K tomu je potrebné, aby tieto lži boli čitateľmi prijímané ako pravdivé fakty. Trik môže byť v tom, že novinár v jednom médiu zverejní lož a ďalšie ju preberajú ako informáciu z „overeného zdroja“ a táto lož sa takmer súčasne objaví ako overená pravda vo viacerých médiách.

A tak autori, ktorí zámerne píšu nepravdy o terčoch svojej nenávisti, znetvorením mienky čitateľa produkujú bioroboty reprodukujúce autorovu zlobu a zákernosť.

Čitateľ sa stane biologickou zbraňou, ktorá má spôsobiť spoločenskú smrť obete.

To je dôvod, pre ktorý odmietam čítať a počúvať autorov a médiá, ktoré zámerne s vopred stanoveným cieľom šíria lži a polopravdy.

Nechcem sa hanbiť za to, že si vytváram nespravodlivý a nepravdivý obraz o človeku alebo nejakej udalosti a podieľam sa na šírení klamstiev. Človek, ktorý lipne na spravodlivosti trvá na tom, čo je výstižne napísané v Knihe Prísloví 13:6 a 17:4 „Spravodlivý nenávidí klamstvá… Zlý pozorne načúva zlomyseľným rečiam a podvodník počúva, čo hovoria zlé jazyky.“ (Biblia Preklad nového sveta, r. 2013)

Je spravodlivé pozvať si hosťa, rozhovor s ktorým má zvyšovať sledovanosť novinára, teda jeho úspešnosť a zisky, a pritom sa k nemu správať hrubo, znevažujúco a zosmiešňujúco? Je spravodlivé predvádzať sa nespravodlivým správaním?

Boží názor na ľudí, ktorí sa takto správajú k druhým je zapísaný v knihe Prísloví 11:12 “ Nerozumný človek znevažuje svojho blížneho, ale kto je rozumný mlčí.“ (Biblia Preklad nového sveta, r. 2013)

Na webovej stránke Slovenského syndikátu novinárov je zverejnený Etický kódex novinára, ktorý mnohí radi používajú ako palicu na úspešnejších YouTuberov a konkurentov, ale sami ho neuplatňujú, a asi ani neuznávajú.

Píše sa v ňom okrem iného aj toto „Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody, spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.“

V slobodnej spoločnosti nemôže byť kritériom na to, čo si prečítate alebo vypočujete, či boli niekoho názory a myšlienky povolené samozvanými odborníkmi na všetko, ktorým cenzorský úrad udelil patent na rozum a pravdu, o ktorej sa nediskutuje. V slobodnej spoločnosti sa nevytvárajú zoznamy tých správnych médií a zoznamy konšpirátorov. Nie sú totiž potrebné. Takéto zoznamy sú typické pre totalitné režimy.

Najvyšším novinárskym kódexom je spravodlivé jednanie. Férový prístup k šíreniu informácií, bez bočných úmyslov.

A rovnako je ním slušnosť a úcta ku všetkým ľuďom, zvlášť k tým, ktorí boli ochotní venovať svoj čas rozhovoru s novinárom a tým zvyšovať aj jeho kredibilitu. (Mýtus o tom, že respondent potrebuje médium viac ako médium jeho sa už postupne rozpadá, čo je správne. Lebo nie respondent, ale novinár sa živí predajom informácií.)

Človek, ktorý chce byť spravodlivý sa takto bude správať aj vtedy, ak by boli všetky kódexy zrušené. A aj vtedy, ak by mu odhaľovatelia hoaxov a hoaxerov, pôsobiaci ako novodobí exorcisti v školách, hovorili niečo iné.

Vždy si radšej vypočujem slušný rozhovor bez znevažovania a hádok, kde hosť dostane priestor povedať svoj názor a to čo si myslí. Ak sa hosť rozhodne nečestne klamať verejnosť, je to jeho voľba a poskytuje tým publiku oveľa vierohodnejšiu informáciu o svojom charaktere, než ju poskytne novinár, ktorý hosťa zosmiešňuje, kádruje a neslušne mu skáče do reči. A spravodlivý poslucháč potom musí mať za správanie novinára pocit prenesenej hanby a trápnosti.

P.S. Z histórie sa učíme, že takmer nikdy neboli umlčiavané lži, ale takmer vždy pravda.

Viktória Hellenbart

Článok pôvodne vyšiel na portáli maioriced0.blog.pravda.sk