Erdogan pozval na spomienku na Gallipoli aj arménskeho prezidenta

Istanbul 16. januára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Turecko a Arménsko majú na udalosti zásadne odlišný pohľad

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pozval na spomienkové podujatia pri príležitostí 100. výročia bitky o Canakkale aj arménskeho prezidenta Serža Sarkisjana. Informoval dnes turecký denník Milliyet.

Oslavy sa uskutočnia 23. a 24. apríla a Erdogan na ne pozval hlavy štátov a vlád viacerých krajín, informoval turecký denník Hürriyet.

Vzťahy Turecka a Arménska sú zaťažené sporom o výklad udalosti z roku 1915: Arménsko a arménska loby vo svete tvrdia, že 24. apríl 1915 je dňom, keď Osmanská ríša, ktorej nástupníckym štátom je Turecko, prijatím zákona o deportáciách poskytla zámienku pre vyvraždenie arménskeho obyvateľstvo žijúce v Anatólii a tento akt označuje za genocídu. Turecko obvinenie z genocídy odmieta.

Termín “arménska genocída” je súhrnným označením pre vyvraždenie približne 1,5 milióna Arménov v rokoch 1915-18. Podľa niektorých názorov ide o prvú historicky zaznamenanú genocídu v dejinách.

Turecko a Arménsko majú na udalosti zásadne odlišný pohľad. Arménsko trvá na tom, že šlo o genocídu, žiada od Turecka odškodnenie a poučenie do budúcnosti. Turecko údajnú genocídu považuje za smrť niekoľkých stoviek tisíc ľudí oboch národností spôsobenú zmätkom, ktoré vyvolala nutnosť riešiť problém kolaborácie Arménov počas prvej svetovej vojny.

Postoj Arménska v jeho úsilí dosiahnuť označenie tejto tragédie za genocídu podporili doteraz už parlamenty viacerých krajín. Turecko v tejto záležitosti opakovane navrhlo vytvoriť nezávislú komisiu, ktorá by preskúmala udalosti z roku 1915, ale Arménsko tento návrh stále odmieta.

Fakt arménskej genocídy oficiálne uznalo Rusko, Arménsko, Kanada, Francúzsko, Švédsko, Litva, Poľsko, Nemecko, Taliansko, Grécko, Venezuela a od roku 2004 aj Slovensko. V niektorých štátoch, najmä v USA, sa o to vedú spory.

Dejiskom spomienkových podujatí pri príležitosti výročí bitky o Canakkale býva polostrov Gallipoli v európskej časti Turecka. Táto bitka je považovaná za jednu z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny, v ktorej bojovali britskí, austrálski, novozélandskí vojaci i vojaci z Francúzska a Indie proti vojakom Osmanskej ríše.

Turecký odpor v Dardanelách viedol dôstojník Mustafa Kemal, ktorý sa neskôr – ako Atatürk – stal zakladateľom moderného Turecka, nástupníckeho štátu rozkladajúcej sa Osmanskej ríše.

V bojoch na polostrove Gallipoli bojovalo postupne celkom asi milión vojakov. Spojenecké sily stratili asi 55.000 vojakov v bojoch, 10.000 bolo vyhlásených za nezvestných a 21.000 vojakov zomrelo na nemoci a epidémie. Počet padlých Turkov sa odhaduje na 250.000.

mž