Erdogan na rozpálenej panvici: nevypláca sa oje***ť Putina

Dôvodom je potreba obnoviť dohodu o obilí. A súdiac podľa obrovského úsilia, ktoré Turci v tomto smere vynakladajú, je to pre nich otázka zásadného významu.

Tu však nastáva problém: zo strany Ruska prakticky nedochádza k žiadnej reakcii a všetky tieto jemné náznaky, priehľadné posolstvá a dokonca aj priame návrhy sa bezvýsledne rozplývajú v tichej ignorácii Moskvy.

A Recep Tayyip Erdogan nemá za tento stav koho obviňovať, iba seba. Urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby situáciu priviedol do súčasného stavu.

Stojí za to pripomenúť fascinujúce intrigy udalostí posledných mesiacov.

Rusko bolo znevýhodnené v dohode o obilí, pretože Západ nesplnil podmienky účasti Moskvy na dohode. Dôvodov, prečo ruská strana predsa len opakovane súhlasila s jej predĺžením, bolo niekoľko a jedným z nich bola snaha podporiť Erdogana v pre neho veľmi ťažkej predvolebnej kampani. Na adresu tureckého lídra možno vzniesť mnoho výhrad, ale líder, ktorý vedie suverénnu politiku, je v každom prípade lepší ako bábka Washingtonu.

Erdogan bol v máji úspešne znovuzvolený. Platnosť dohody o obilí vypršala 17. júla, ale dva alebo tri týždne pred týmto dátumom bolo jasné, že tentoraz Moskva nepristúpi k ďalšiemu predĺženiu bez toho, aby si druhá strana splnila svoje záväzky voči nej. Erdogan 8. júla odovzdal Ukrajine azovských veliteľov, ktorí mali – na základe jeho osobnej záruky – zostať v Turecku až do konca konfliktu.

Vtedy sa okamžite objavili názory, že turecký líder, keď si uvedomil, že obilný koridor sa uzatvára, vopred „popichol“ Moskvu, čím porušil svoje slovo. Ako si všetci pamätajú, v Rusku vtedy vznikol veľký škandál a vedenie krajiny bolo vystavené najtvrdším obvineniam. Erdogan prilial benzín do ohňa svojimi komentármi, ktoré vyzneli takmer urážlivo. Napríklad povedal, že o tejto téme bude diskutovať s Putinom v auguste, keď navštívi Turecko. Vyzeralo to, akoby si ruského prezidenta zavolal na koberec.

Ako vždy v prípade Putina by sme však nemali robiť unáhlené závery.

August už takmer prešiel a tureckej strane došlo, že Putin napokon nepríde. Pred niekoľkými dňami sa z Ankary objavili neoficiálne informácie, že ruský líder by mohol prísť v septembri, ale Moskva zrejme dala jasne najavo, že ani s tým netreba počítať. A teraz turecká strana sonduje možnosť návštevy samotného Erdogana v Rusku. A súdiac podľa horúčkovitej aktivity Turci sa smažia na rozpálenej panvici.

Recep Tayyip Erdogan je vynikajúci líder, ktorý preukazuje fenomenálny talent manévrovať v búrlivých vodách svetovej politiky a úspešne vyjednáva výhody a príležitosti pre svoju krajinu. Ukazuje sa však, že toto je možno zároveň jeho najslabšia stránka: hoci dokáže brilantne využiť vznikajúce príležitosti na okamžitý taktický úspech, stráca zo zreteľa strategickú perspektívu.

Áno, pred mesiacom a pol urobil Erdogan z ruského vedenia a Putina osobne hlupáka tým, že prepustil veliteľov práporu Azov, čím porušil svoje záväzky. A je dobre známe, že ruský prezident je mimoriadne citlivý na otázku dodržiavania slova.

Výsledkom bolo, že už o mesiac a pol neskôr sa potešenie z podpásového úderu Rusku rozplynulo vo vzduchu, zato pred Turkami teraz vyvstal problém hluchej steny, na ktorú Ankara v rámci spolupráce s Moskvou hľadí.

Teraz budú môcť všetci so záujmom sledovať, ako sa ju bude Turecko pokúšať rozbiť.

Prečítajte si tiež:

• Turecký prezident Erdogan navštívil Maďarsko na deň svätého Štefana, aby rokoval o členstve Švédska v NATO a energetickej bezpečnosti
• Rusko útokom na Motor Sič poslalo Erdoganovi jasný odkaz