Dzurinda chce zabrániť recidíve. Nemyslí však svoje účinkovanie v Gorile

Začiatkom marca Dzurinda predostrel občanom svoju víziu, že chcú byť stredopravou stranou konzervatívno-liberálneho typu. Dzurindove ambície vyzerajú byť v celku vysoké, keď líder strany Modrí prehovoril o ambícii – dlhodobo pozitívne ovplyvňovať vývoj na Slovensku, ale aj v Európe a zároveň pripomenul, že chaos uplynulých rokov v krajine by nemal pokračovať.

Zaujímavou informáciou je deklarovaná zahraničná podpora Slovákov, žijúcich v zahraničí strane Modrí. Slováci spoza hraníc v uplynulých voľbách volili najviac dva politické subjekty – (PS)-Spolu a OĽANO.

„Chodia nám listy s podpísanými hárkami nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia – z Českej republiky, Nemecka, Anglicka alebo Fínska. Dokazuje to, že ľuďom chýba modrý element v politike, ktorý reprezentujú úspešné reformy a kultúra v politike,” skonštatoval zástupca Modrých Peter Kysela.

Podľa samotného Dzurindu, je myšlienka spájania sa v rámci politických strán stále aktuálna, vznikom strany si však chce zabezpečiť kredibilitu, aby mohol rokovať s ostatnými partnermi. Šéf Modrých si myslí, že Slovensko potrebuje tri P – potrebnú pozitívnu premenu a zároveň dodal, že budúcnosť Slovenska majú v rukách predovšetkým ľudia, ktorí rezignovali alebo sa opevnili vo svojej komfortnej zóne.

Dzurinda sa voči Robertovi Ficovi, ale i Pellegrinimu vymedzil už na sneme strany Spolu, kde predstavoval svoj nový projekt spájania sa politických strán. Tam všetkých varoval pred návratom vlády Smeru a Pellegriniho Hlas označil ako Smer typu B.

Dzurindovo novodobé politické súperenie opäť potrebuje svojho Mečiara, čiže akúsi imaginárnu hrozbu, ktorá ak sa dostane k moci, bude so Slovenskom – zle nedobre. V prípade Mečiara to Dzurindovi vyšlo, ale ako sa neskôr ukázalo aj vďaka výdatnej podpore istej krajiny a veľkému objemu finančných prostriedkov prúdiacich cez mimovládne organizácie. Keď sa Dzurinda dostal k moci, v rámci privatizácie predal strategické energetické podniky z rúk štátu do rúk zahraničným investorom, zastavil plánovanú výstavbu diaľnic (lebo ju naplánoval Mečiar) a spustil ťažké ekonomické reformy dodnes známe ako „uťahovanie si opaskov”.

V týchto dňoch si pripomíname 24. výročie „humanitárneho” bombardovania bývalej Juhoslávie lietadlami NATO. Pri bombardovaní zahynulo 2500 civilistov, z toho 89 detí. Vtedajší premiér Dzurinda povolil prelety bombardérov nad Slovenskom a dodnes si myslí, že urobil dobre. Bývalý český prezident Miloš Zeman sa Srbom za povolenie preletu bombardérov ospravedlnil a Srbský národ požiadal o odpustenie. Podľa posledných informácií, chcú Srbi pomenovať po bývalom českom prezidentovi ulicu v Belehrade.

K výročiu bombardovania sa vyjadril aj predseda Smeru R. Fico na sociálnej sieti.

„Naše médiá odignorovali 24. výročie  „mierumilovného” bombardovania bývalej Juhoslávie lietadlami NATO. Nečudujem sa, keď vidím ako informujú o Ukrajine. 24. 3. 1999 vláda M. Dzurindu povolila prelet bombardérov NATO nad našim územím, hoci vedela, že nejdú na Belehrad hádzať cukríky. Zomreli tisíce nevinných civilistov. V našej politike sú blázni, ktorí ešte aj dnes hovoria, že Srbi si zabíjanie nevinných zaslúžili,” konštatoval na sociálnej sieti predseda Smeru – SD a zároveň vyzval ľudí na venovanie aspoň malej spomienky na túto udalosť.

„Venujme, prosím, aspoň chvíľu a spomeňme si na nevinné obete bombardovania NATO v bývalej Juhoslávii v roku 1999. Ďakujem,” uzavrel tému „humanitárneho” bombardovania Fico.