Holandskému páru počas prenatálnej diagnostiky zistili, že dieťa bude postihnuté. Rodičia sa rozhodli dieťa dobrovoľne potratiť a následne “s ľútosťou” oznámili okoliu, že neboli schopní poskytnúť dieťaťu život, aký by si zaslúžilo. Po potrate jeho telíčko vložili do “rozkošnej” malej truhličky a prikryli pieskom, aby vytvorili ilúziu (najmä pre seba), že si jeho život cenili.
Tehotnej Holanďanky sa už počas prvého ultrazvuku gynekológ opýtal, aby sa rozhodla, či pôjde na potrat v prípade, ak bude mať dieťa Downow syndróm. Ak by si nebola istá, alebo vyjadrila skôr presvedčenia za potrat, údajne by s testovaním začali ihneď. Keď už personál jej maličké embryo začal volať dieťaťom, prestali hovoriť o potrate a hovorili o ukončení tehotenstva.
Väčšina holandských nemocníc však toto praktizovanie prijala ako novú normu. Niektoré dokonca odporúčajú vyvolanie predčasného pôrodu namiesto kyretáže a vysatia dieťaťa, aby sa rodičia mohli “lepšie rozlúčiť s dieťaťom” v jeho posledných chvíľach. Dieťa sa teda narodí v čase, kedy nie je možné, aby prežilo, a nechá sa umrieť (o podobnom prípade sme vás informovali TU).
Zdá sa, že už aj lekári si uvedomujú dôsledky potratov na rodiny, preto si vyberajú tieto nové tendencie “zaobaľovania” hroznej vraždy do pozlátok, aby sa s tým rodičia vedeli neskôr vysporiadať.
Vražda však ostáva vraždou aj napriek tomu, že sa vyhýbajú slovíčku potrat.